V týchto dňoch by oslávil deväťdesiatku, no nedožil sa ani dôchodcovského veku. Zdeněk Liška bol jeden z mála skladateľov, ktorý dokonale spojil experimentovanie s citom pre masy. Dokázal zložiť stovky hodín akejkoľvek hudby, ale prečo výlučne iba do televízie a filmov? A prečo tá hudba existuje len na jedinej oficiálnej nahrávke?
1. Milionár Keby žil v Hollywoode, bol by svetoznámym. A milionárom. S prvou polovicou tejto teórie by sa súhlasiť dalo, s druhou nie. V časoch najväčšej slávy robil Zdeněk Liška hudbu k ôsmim (!) celovečerným filmom ročne a v socialistickom Československu zarábal ako málokto.
2. Voľné ruky Kvalitnejšie zdravotníctvo by mu pravdepodobne predĺžilo život na viac než 61 rokov, ale v socialistickom Československu a pri pravidelných dávkach svojej obľúbenej "šunčičky" sa cítil najlepšie. Tu mal pri písaní hudby totálne voľnú ruku a najlepší režiséri sa o neho bili.
3. Rada pre ministra Keď mu raz minister kultúry vyčítal vysoké zárobky, odbil ho slovami: „Viete, súdruh Galuška, naproti je trafika a v nej práve predávajú ten papier s piatimi linkami. Kúpte si ho, robte naň bodky a tiež budete mať dva milióny ročne.“ Mohol si to dovoliť, všetci vedeli, že bez neho sa nezaobídu. V najplodnejšom období bol schopný zložiť hudbu k ôsmim (!) celovečerným filmom ročne. A tá hudba je úplne rovnocenná obrazu, nejde o žiadny „podmaz“ k titulkom. Pretočte si napríklad nasledovné video na čas približne 1:50.
4. Hudba ho prežila Zomrel v roku 1983 a kým dnes už jeho meno nie je až také známe, jeho hudba stále žije a svojím čarom strháva. Mal geniálny cit aj pre rytmus, vystavanie scén a dramaturgiu. Stačí spomenúť hlavný motív k oscarovému filmu Obchod na korze (1965), ktorý začne znieť až po niekoľko sekundovej pauze.
5. Rýchly aj nápaditý Hudby Zdeňka Lišku je tak veľa a pritom je taká rôznorodá, až nedokážete uveriť, že ide o dielo jediného človeka. Komponoval neuveriteľne rýchlo, vedel vymyslieť strhujúco silné melódie aj neošúchané aranžérske nápady.
6. Dôležitá postava Mnohé filmy na jeho vklade vyslovene stoja – napríklad Markéta Lazarová (1967), kde pomocou novátorskej práce so zborom a neobvyklých kombinácií nástrojov s ruchmi stvárnil stret pohanstva s kresťanstvom.
7. Univerzálny hudobník Zvládal dychovku (Obchod na korze), aj veľkolepé epické symfonické motívy (úvodné sláčiky v Medenej veži prejdú do nezabudnuteľnej organovej melódie s bicími, ktorej „odpovedá“ zbor). Hlavný motív z tohto filmu Martina Hollého varioval aj v pokračovaní s názvom Orlie pierko.
8. Kompromis s majorom Zemanom Nemenej chytľavé sú krátke dychové frázy s pulzujúcou basgitarou vo zvučke Tridsať prípadov majora Zemana. Inak tento seriál spolu s ďalším Nejmladší z rodu Hamrů bol spolu s hudbou pre filmy Otakara Vávru jeho jediné "kompromisy" s režimom, nebol v strane ani v žiadnej oficiálnej organizácii.
9. Pesničkár aj experimentátor Zdeněk Liška vedel napísať chytľavú pesničku („A dejte mi zahrát pane inspektóóre“ z Hriešnych ľudí mesta pražského), no rovnako ho bavilo aj skúšať najrôznejšie zvukové experimenty (Ikarie XB1).
10. Čo film, to iný prístup Spevácke zbory ako rytmický nástroj, namiesto konkrétnych textov zvukomalebné slabiky, čembalo s gitarou, orchester s bigbítovými nástrojmi... čo film, to iný prístup. Neuveriteľné. Taký záber z klasických skladateľov mal asi len Stravinskij.
11. Majster kontrastov Ako geniálne budoval napätie, si uvedomíte v Spaľovačovi mŕtvol (1968). Po dramatickom úvode sa odrazu vynorí anjelský ženský hlas a zbor, do toho opäť vstupuje orchester. Tento motív znie aj vo väčšine scén, v ktorých sa Rudolf Hrušínský zbavuje svojej rodiny.
12. Úspech neprišiel hneď Prvým celovečerným filmom, ktorý ozvučil bola Pára nad hrncem (1950), ale preslávil ho až Vynález skazy (1958), jedna z niekoľkých prác pre režiséra Karla Zemana. Vtedy už talentovaného mladého skladateľa zaregistrovali všetci.
13. Náhrada nebola Azda najvýstižnejšie Liškov prínos filmárom vystihol režisér Jan Švankmajer. Ten povedal, že po jeho smrti prestal využívať hudbu ako nosný prvok, lebo zaňho sa jednoducho adekvátna náhrada nájsť nedala. A to v Čechách boli skladatelia ako Luboš Fišer či Karel Svoboda.
14. Partitúra za dve hodiny Kde sa tá všetka hudba v mužovi, ktorý vôbec nevyzeral ako hudobník, vlastne brala? „Keď sme nahrávali Baladu o siedmich obesených a prišli sme ku svadobnej scéne, zrazu mi vraví: Sem som zabudol napísať valčík. Všetci stuhli. On vytiahol notes, orchestru dal pauzu a za dve hodiny bola partitúra hotová,“ spomínal režisér Martin Hollý. „Pýtam sa ho: Ako to robíte? Ja to skrátka počujem, povedal.“ (pozn. valčík počujete, keď nasledovné video posuniete na cca 8:16)
15. Multiinštrumentalista Bol z muzikantskej rodiny, už ako decko hrával v dychovke. Na husliach, harmonike, krídlovke, na akom nástroji bolo treba. Aj preto dokonale vedel, čo sa pre ktorý nástroj dá napísať.
16. V Baťových štúdiách Svoj talent vybrúsil na konzervatóriu a najmä prácou v chýrnych filmových štúdiách v Zlíne (z ktorého sa čoskoro stal Gottwaldov). Tam ho zavolal jeho profesor a na rozdiel od Barrandova tam pre tvorcov bolo oveľa slobodnejšie prostredie.
17. Čokoľvek Bol schopný ozvučiť čokoľvek, dokumenty, kreslené seriály a v minimálnom čase. Stačí pohľad na jeho impozantnú filmografiu - kompletný zoznam filmov s jeho hudbou.
18. Skladateľ vo vlaku Keď začal povestné cesty vlakom zo Zlína (2x týždenne), v kupé inštrumentoval a rozpisoval party jednotlivých nástrojov. V Prahe ho rovno zo stanice odviezli do hotelovej izby s klavírom a odtiaľ rovno do štúdií Filmového symfonického orchestra. Inú cestu mestom prakticky nepoznal.
19. Absolútny sluch Mal to, po čom túži väčšina muzikantov - absolútny sluch a bol pravý workoholik. „Keď sme raz nahrávali, mal pred sebou partitúru, no s úplne inou hudbou do druhého filmu, ktorý musel paralelne dokončiť,“ rozprával hudobný režisér Jiří Zobač. „Keď sa však niekto z muzikantov pomýlil, prerušil nahrávanie a zakričal do mikrofónu: Basklarinet hrá fis, hergot!“
20. Neznášal publicitu Za jeho života vznikol jediný dobový rozhovor pre časopis Film a divadlo (1974) s desiatimi nudnými otázkami a akademickými odpoveďami. O hudbe zásadne nediskutoval - s novinármi, ani s režisérmi.
21. Iba filmy a televízne seriály Prečo nikdy nenapísal nič mimo filmov a televízie? Mnohí mu hovorili, že by mohol skladať sonáty, koncerty, symfónie.
22. Odmietol Karajana Stále sa vraj usmieval a raz vytiahol list od Herberta von Karajana. Keď slávny dirigent videl nejaké filmy s jeho hudbou, ponúkol mu, nech napíše Rapsódiu pre Berlínsku filharmóniu. Lišku to nezaujímalo. Ja si chcem robiť len to svoje, vyhlásil.
23. Dvakrát vo svete Do sveta sa Liška dostal, keď v Montreale na výstave Expo urobil hudbu pre legendárny Kinoautomat a keď prišla ponuka od manželky iránskeho Šacha Pahlavího zhudobniť výročie Perzskej ríše. Dokonca spolu s niekoľkými českými tvorcami strávil niekoľko týždňov v Teheráne.
24. Cukrovka Bol by toho stihol ešte určite dosť, no cukrovka bola rýchlejšia. Musel začať odmietať prácu, čoraz horšie chodil a videl. Ani tá ho však neobmedzovala pri práci - jeho spolupracovníci spomínali, že inzulínové injekcie si pichal často priamo v nahrávacom štúdiu cez nohavice.
25. Posledné práce Pri práci na filme Božská Ema prvýkrát skolaboval a posledné partitúry už písal na veľké plachty namiesto papiera. Úplne poslednou hudbou, ktorú dokončil je Povídka malostranská Jiřího Křejčíka.
26. Milovník krásy V dokumente, ktorý vysielala Česká televízia, sú zábery z jeho úžasnej vily. Miloval ju a zaplnil krásnymi predmetmi. Nechal si tam urobiť bazén, japonskú záhradu, ale najviac času trávil pri klavíri a strihacom pulte Klangfilm, na ktorom si púšťal filmy so stopkami a komponoval.
27. Jednoduché otázky, zložité odpovede Okrem klavíra v pracovni jeho vily zostalo množstvo partitúr. Prečo sa tá hudba nehráva na koncertoch? Prečo nevyšla samostatne ako soundtracky iných skladateľov?
28. Stratené originály Keď vznikli plány vydať Liškovu hudbu z Vláčilových filmov samostatne, zistilo sa, že neexistujú originálne nahrávky. Archív Filmového symfonického orchestra sa rozkradol či stratil pri divokých začiatkoch podnikania po novembri 1989.
29. Finders Keepers Starú českú filmovú hudbu vrátane rozprávky Malá morská víla však nedávno začal vydávať britský label Finders Keepers. Ale svoj zdroj, ktorý ho priviedol k Liškovi, neprezradil. Jeho početným fanúšikom zostávajú takéto náhody alebo musí prísť niekto, komu bude Liškova vdova dôverovať.
30. Kde sa dá počuť Liškova hudba Zatiaľ sme odkázaní na sporadické koncerty (ten najbližší je zajtra v pražskom Obecnom dome), na YouTube či na svojpomocné dolovanie hudby z množstva filmových DVD.
