Francúzom sa páči Alois Nebel. Film Tomáša Luňáka mal na jeseň premiéru v Benátkach, prešiel niekoľko ďalších festivalov a teraz je už aj v zahraničnej distribúcii. „Tento pekný animovaný film má v sebe hypnotickú vizuálnu silu,“ napísal francúzsky denník Le Figaro.
Konkurenčný denník Libération svoj článok nazval Prix Nebel (Nebelova cena) a vysvetľuje, prečo dostal hlavný hrdina práve takéto meno. Nebel je po nemecky hmla a Miroslav Krobot hrá železničného výpravcu zo Sudet, ktorého prenasledujú a ničia spomienky, spojené s československými dejinami, s rokmi 1945 aj 1989.
Alois Nebel vnímal porážku nacistov, prežil pád komunizmu, rozpad svojej krajiny aj Václava Havla vo funkcii prezidenta. „Z takého čohosi by sa zosypala aj odolnejšia hlava,“ píše Libération. Všíma si, že „včerajšie zrady sa prelínajú s dnešnými podfukmi a niekdajšia nevraživosť so súčasným vyrovnávaním si účtov“ a konštatuje, že o to väčší musí byť zmätok hlavného hrdinu. Šarm filmu vidia francúzske noviny v tom, ako vyvoláva historické udalosti. V Nebelovej posadnutosti vlakovým poriadkom vidia odkaz na fašistickú Európu, „keď dobytčiaky neslúžili len na prevoz dobytka“. A oceňujú, že príbeh sa nemusí odohrávať cez druhú svetovú vojnu, aby si aj Francúzi spomenuli, „koľko kolaborantov sa v poslednej chvíli premenilo na odbojárov“. Mentálne prostredie filmu prirovnávajú k starému literárnemu Česku, „odkiaľ pochádza slávny Franz K“.
Tomáš Luňák zadaptoval komiks, ktorý vychádzal od roku 2003. Použil na to techniku rotoskopie, scény so živými hercami previedol do animovanej podoby. Denník Le Figaro pripomína, ktoré hollywoodske hity Walta Disneyho tak nakrútili, a že ju použili aj v Pánovi prsteňov. V Libération si však myslia, že estetikou i rozprávaním sa Nebel podobá viac na slávny Valčík s Bašírom od Ariho Folmana, v ktorom sa trápi izraelský vojak – spomienkami na vojnu v Libanone.
Začiatkom marca dostala česko-nemecko-slovenská produkcia tri národné ceny Český lev. Za hudbu, zvuk a výtvarné riešenie. Na ňom spolu s Jaromírom 99 a Henrichom Borarosom pracoval Slovák Noro Držiak.
