Ako inak, vznikla z toho kniha ďalšia, pravda, s veľkým pričinením Jeana-Philippa de Tonnaca, ktorý tie dlhé rozhovory s oboma aktérmi vymyslel, viedol a spracoval do príťažlivej podoby. „Táto usmievavá pocta Gutenbergovej galaxii nadchne všetkých čitateľov a milovníkov artefaktu knihy,“ hovorí, „a nie je vylúčené, že prebudí nostalgiu aj u vlastníkov elektronických kníh.“
Pod názov Knih se jen tak nezbavíme zaradil pätnásť kapitol veselého i vážneho rozprávania o všetkom možnom, čo knihu počas jej päťtisícročného jestvovania postretalo. Sledovať nekonečný repertoár fundovaných a vtipných argumentov je vskutku pasia, napríklad pri zdôvodňovaní, prečo za poznanie minulosti vďačíme kreténom a hlupákom, či pri analýze zberateľskej vášne.
Jej výsledkom sú aj ich domáce knižnice s desaťtisícami titulov, z ktorých mnohé, ako obaja priznávajú, nikdy nečítali a asi ani nebudú, no napriek tomu poznajú niekoľko spôsobov, ako o nich pomerne zasvätene diskutovať. Samozrejme, treba poznať aj odpovede na zákonité otázky osôb, ktoré sa pri pohľade na takéto impozantné knižnice neveriacky opýtajú: „To ste všetko prečítali?“ Jedna z Ecových odzbrojujúcich odpovedí znie: „Ani jednu. Načo by som si ich inak nechával?“
