Kukura si zahral Kukuru

V slovenskej verzii hry Kukura hrajú hlavnú úlohu štyria herci. V českej ju hrá jediný – Juraj Kukura. V Bratislave s ňou hosťoval prvýkrát.

Hra Martina Čičváka, ktorej hlavnými postavami sú divadelný riaditeľ Kukura a režisér Čičvák, mala na Slovensku premiéru v réžii Rastislava Balleka. Ten repliky titulnej postavy rozdelil medzi štyroch mladých hercov. V piatok sme v divadle Aréna mohli po prvý raz vidieť Juraja Kukuru v titulnej postave hry, ktorá bola jeho názormi i postojmi inšpirovaná.

Na hosťujúcej pražskej inscenácii bolo cítiť, že je komponovaná pre komornejšie prostredie Činoherného klubu. Sférická scéna Hansa Hoffera zo slovenskej inscenácie vytvára podmienky ešte tak na efektné nástupy hviezd, čo mohla využiť hlavne Jana Oľhová, prezentujúca s hereckým nadhľadom postavu známej herečky. V českej inscenácii hrá túto úlohu Veronika Žilková, v Bratislave sme ju však nemali možnosť vidieť. Matej Dadák hrajúci Čičváka si popri dominantnom Kukurovi nenašiel dostatočne silnú hereckú pozíciu.

Od kritiky k odvahe

Provokatívny text, ktorý sa osobne týka mnohých aktérov slovenskej kultúry, má však aj veľmi intímne polohy. Kým v prvej časti je Kukura suverénnym šéfom, ktorý s dávkou elegancie, arogancie i snobstva mentoruje mladého kolegu, v závere už len akoby nezúčastnene „dabuje“ vynikajúco vedenú bábku zostarnutého muža. Táto poloha už nie je o žiadnej sebaprezentácii či kritike našej kultúrnej scény, ale predovšetkým o odvahe naplniť tézu o umení ako spomienke na vlastnú smrť.

V tejto časti sa text bez akýchkoľvek ilúzií týka aj témy emigrácie. „Z izolovanej totality do totálnej izolácie. Ten neutíchajúci strach o vlastnú kožu, s ktorou denne musíš chodiť na trh. Prostitúcia, mamička. Kiežby si to nikdy nevedela,“ hovorí zostarnutá bábka.

Katarzia

Predsudok, že autor nebýva najlepším vykladačov vlastných textov sa v tomto prípade nepotvrdil. Čičvákova réžia je delikátna, vypointovaná, veľmi dobre vyšla scéna s nácvikom guajiry, fungovala metafora s chobotnicou odsúdenou na smrť, dojímavý záver ponúkol za pomoci finále z Pucinniho Bohémy skutočnú katarziu.
Narodeniny známeho herca teda neboli len nostalgickou spomienkou na úspešnú televíznu inscenáciu Mário a kúzelník, ktorej záznam oživoval foyer počas osláv, ale aj živou ukážkou mágie divadla.