Hudobník Miro Žbirka a textár Kamil Peteraj sa dali dokopy pri vzniku Mekyho prvej sólovej platne Doktor Sen. Z nej pochádza aj Balada, ktorá si poslucháčov podmanila potichu a pomaly.Meky minule povedal, že dodnes poriadne nevie, o čom ten text vlastne je. Treba sa vraj opýtať vás.
Jednoduché, dlhé súzvuky na syntetizátore, do ktorých sa v istom okamihu vlúdi prazvláštny verš: „Ľakajú sa klietky rúk..." Tak sa začína pesnička, ktorá nikdy nemala byť hitom.
Aspoň to tvrdí na adresu Balady o poľných vtákoch hudobník Meky Žbirka. Vďaka tejto skladbe, dnes už notoricky známej, však v očiach svojich fanúšikov vždy iba stúpal.
Spustil to Kamil
Skladba patrí medzi najkrehkejšie Žbirkove piesne. Paradoxne vznikla v období protivných politických festivalov, od ktorých vtedy stáli autori piesne akosi bokom. Spolupracovali celkom spontánne, napriek tomu, že autentické veci vrchnosť príliš neobľubovala.
Písal sa rok 1979, keď dvadsaťsedemročný spevák, dosluhujúci člen kapely Modus, odovzdal svoju demokazetu do rúk textárovi Kamilovi Peterajovi. Toho hudba budúceho sólového speváka okamžite oslovila.
„Kamil to celé spustil," spomína Meky. „V tom období som ešte nemal sólové plány. Pre mňa to bola len možnosť posunúť niekam nahrávku s rôznymi pesničkami."
Doktor Sen
Výsledkom napokon bolo dvanásť skladieb, ktoré sa dostali na prvú Žbirkovu sólovú platňu Doktor Sen.
Balada o poľných vtákoch
Text: Kamil Peteraj / Hudba: Miroslav Žbirka
Ľakajú sa klietky rúk, pasce krásnych slov
Ľakajú sa zradnej siete sľubov
Nad konármi hliadkujú v modrom území
Kde sa končí revír vrán a supov
Nad tulákmi držia stráž,
niet tam víťazov
Tak leť aj keď nevyhráš nad zemskou príťažou
Kalendáre návratov
každý v krídlach má
v javoroch si tiché hniezda hnetú
Polia sú ich záhradou
strechou čierna tma
nad ľudskými vtáčie cesty vedú
Nad tulákmi držia stráž,
niet tam víťazov
Tak leť aj keď nevyhráš
nad zemskou príťažou
S nimi môžeš ísť tam,
kde hviezdy spať
Žiadne tiene zrád tam nie sú
S nimi môžeš ísť
Nežobrú že chcú mať viac, ako dáva klas
Nemučí ich závisť, údel Kainov
Neženie ich blázon čas, neženie ich čas
Zem ich ľúbi svojou láskou tajnou
Album sa stal hitom vlastne celý. Pesničky Ako obrázok (Najkrajšia si, keď si češeš vlasy), V slepých uličkách, Mám čierny deň a ďalšie sa medzi ľuďmi na dlhé roky neotrasiteľne udomácnili.
Balada o poľných vtákoch vznikla pôvodne na klavíri. O tom, aby vôbec medzi hudobníkmi zaznela, bolo treba Mekyho presviedčať. Nebol si ňou zo začiatku vôbec istý. Dnes je svojím spoluhráčom vďačný. Za jej podobu, ako ju poznáme, však musel bojovať.
Meky Žbirka, 1979. Foto - Peter Procházka
Vyhádaný husľostroj
„Doteraz mám pred očami obraz spred mnohých rokov, ako skúšame v kultúrnom dome v Ružinove pesničky na nový album Doktor Sen. Už je to skoro hotové, keď vyťahujem z vrecka ešte jeden papier a hovorím: toto tam asi nedáme, ale pre istotu vám to zaspievam, keď už ten text Kamil napísal.
Začal som spievať, bubeník Duško Hájek sa chytil svojho činela, ako to vždy robieval pri počúvaní. Keď som dospieval, zvolal: To tam musí byť! To tam musí byť! Tak to tam teda dajme, povedal som."
Bez bubnov
Za odmenu si napokon v skladbe Hájek nezahral. Neboli v nej žiadne bicie. Meky počas nahrávania zistil, že sa mu tam nehodia. Potom vylúčil aj basu a nakoniec všetky nástroje. Spoluhráči zostali prekvapení.
Textárovi Peterajovi sa svojho času tiež zdalo málo, že text dopĺňajú len tri plejbeky a klávesy. Meky si totiž vyhádal iba syntetizátor, lebo sa mu zdalo, že tak lepšie vyznie text. Tento husľostroj, ako ho volá, vraj vtedy vlastnil jediný človek v Bratislave - Martin Karvaš.
Meky šarmantne vmanévroval majiteľa nástroja do situácie. Potom sa skladba nepáčila režisérovi, a tak na dôvažok musel zvádzať boj ešte aj s ním.
Ľudia si ju našli sami
Žbirka sa spätne ukázal ako správny producent, keď razil kulinársku tendenciu, že v polievke má byť len primerané množstvo ingrediencií. Až časom pieseň získavala na svojej obľube. Hrávala sa v rádiu skôr v rámci literárnych vysielaní, pretože vzbudzovala vážnosť a úctu.
Ľudia si ju však postupne našli sami. A autorovi dodnes ostáva už len tvrdiť: „V živote by mi nenapadlo, že to bude skladba, ktorá by sa mohla stať hitom."
Kamil Peteraj: Vyplávala ako veľryba z mora
Balada o poľných vtákoch sa v čase svojho vzniku hitom nestala. O tajomstve jej poézie rozpráva autor textu KAMIL PETERAJ.
Balada má v sebe zahrabaný istý protest. Pod poetickosťou je ukryté volanie po slobode, vzdor proti nenávisti, závisti - hovorí sa v nej o Kainovi. Isté veci sa nedali povedať priamo, ani sa to nenosilo.
Najprv vznikla hudba?
Áno. Stretli sme sa, slovo dalo slovo, Meky mi dal pásku. Pesničky sme doslova vysypali z rukáva. Myslím, že v tom čase som bol v najlepšej životnej forme. Texty s melódiami si úplne sadli. Písal som ich niekedy na jeseň...
Ako na vás zapôsobili Mekyho melódie?
Dovtedy som pracoval pre Janka Lehotského, Mekyho som poznal ako speváka v Moduse, ale nie ako autora. Skladby, ktoré mi dal, na mňa zapôsobili veľmi čerstvo. Ihneď ma inšpirovali. Mal v sebe ten gén Beatles, bol veľký, jasný melodik, texty sa mi písali veľmi dobre.
Konečná podoba Balady nenasvedčuje tomu, že text vznikol až po hudbe.
Bolo to tak. Dostal som ju nabrnkanú na gitare, dokonca Meky mal k nej nahodený nejaký svoj text v angličtine, pracovne sa volala tuším Hero.
Nebola to požiadavka typu napíš hit?
Tak ako pri ostatných, ani pri Balade som nič, čo by ju akože mohlo spraviť slávnou, nepreferoval. My sme vinylová generácia, uvažovali sme v rovine platní, nie singlov. Veľmi sme sa netrápili s tým, či niečo malo, alebo nemalo byť hitom. Boli sme presvedčení, že všetky pesničky sú dobré. Hit sa nedá naordinovať.
Ale dá sa vyrobiť.
Dá, lenže to nie je skutočný hit. Mnohí si dnes myslia, že hit je to, keď sa pesnička hrá dva - tri mesiace dokola v rádiu. Ale to sa tá pesnička len hrá. Nás vtedy veľmi nezaujímalo, aby naše skladby hrali rádiá, neboli sme z toho nervózni, ako sú hudobníci a interpreti často dnes, keď sa s ich pesničkou kalkuluje a oni sa s prepotenými pazuchami snažia vyrobiť jednu vec, ktorá by ovládla éter. Taká je doba singlová.
Ako ste teda komponovali platňu?
Ovplyvňovali sme len poradie piesní. Uvažovali sme, čo dáme ako prvú a poslednú pesničku na strane A a čo ako prvú a poslednú pesničku na strane B. Pri Balade bola najprv otázka, či ju vôbec zaradiť, napokon sme ju dali ako poslednú na B strane. Vlastne to bola pieseň, ktorá donútila poslucháča otočiť vinyl a počúvať album od začiatku ešte raz. Možno preto nie je náhoda, že sa stávala hitom postupne. Vyplávala ako veľryba z mora.
Eva Andrejčáková
