„Kedysi nebol problém s tým, čo dať deťom na obed,“ hovorí spisovateľ a ilustrátor Petr Sís. „Keď boli hladné, uvaril som im guláš alebo klobásu, jedli to rady. Dnes sa pýtajú: Koľko je v tom tuku?“
Nové reakcie pripisoval najmä ich puberte, ale trochu aj rečiam o zdravom životnom štýle, ktoré okolo seba zaznamenal. „Ľudia stále hovoria, že budú zdravšie jesť, menej piť alkohol a viac cvičiť a stále hľadajú niekoho, kto ich k tomu nejako filozoficky povedie.“
Keď nám o tom pred dvoma rokmi v lete rozprával, tiež sa o hľadanie jedného takého vodcu zaujímal. Písal knihu Ptačí sněm, inšpirovaný starou perzskou básňou. Teraz bol s knižkou na veľtrhu detských kníh v Bologni, kde sa mu dnes (v pondelok) dánska kráľovná chystala odovzdať prestížnu Cenu Hansa Christiana Andersena. Vyhlasuje sa od roku 1956 každé dva roky a znamená približne to, čo Oscar vo filme.
Bez ideológie
Sísov príbeh sa začína v čase beznádeje, vyčerpania, anarchie. Vtedy sa pred vtákov postavil dudok a vyzýval ich na cestu k hore Kaf, kde je kráľ Simorg, že on vraj zodpovie všetky ich otázky.
„Ako si môžeme byť istí, že existuje?“ pýtali sa ho. Dudok nemal iný dôkaz ako pierko nájdené kdesi v Číne, ale presviedčal ďalej. „Ten kráľ je skutočný! Je nám tak blízko, ako my sme od neho ďaleko.“
V Európe by čitatelia povedali, že Sís píše viac pre dospelých, pretože nepoznajú všetky knižky, ktoré vyšli v Spojených štátoch, kde vyrastali jeho deti. Tam sú vydavatelia opatrní a Sís už párkrát cítil ideologické obmedzenia, či písal pre deti, alebo pre dospelých.
O jeho knihu Strom života o Charlesovi Darwinovi nemali záujem v južanských štátoch, pretože tam sa celkom neujala evolučná teória. Nedávno zas čakal, čo bude s knihou El soňador (Rojko) od Pam Muňoz Ryan, ktorú ilustroval. „Na konci vysvitne, že ten chlapec, o ktorom kniha rozpráva, je Pablo Neruda. Tak som sa bál, kedy kto vytiahne, že to bol komunista.“
Keď uvažoval nad knihou Ptačí sněm, obával sa, že sa jej ľudia budú báť, presvedčení, že na nich bude útočiť islamskou ideológiou. Na vysvetlenie píše, že básnik Attár, ktorý báseň o hľadajúcich vtákoch v 12. storočí napísal, spochybňoval konvencie a idey svojej doby. Vraj ho odsúdili za kacírstvo a poslali do vyhnanstva.
Na začiatku
„Sme nažive alebo po smrti? Kde je ten kráľ, čo na všetko pozná odpoveď?“ pýtajú sa v Sísovej knihe vtáci. Let za Simorgom bol dlhý, preleteli až siedmimi údoliami – Hľadania, Lásky, Porozumenia, Odstupu, Jednoty, Úžasu, Smrti. Na emocionálne aj fyzicky náročnej ceste si čistili srdce. Z tisícky doleteli len tridsiati. A tým ešte dudok povedal, že údolia boli len ilúziou, snom a že sa práve ocitli iba na začiatku cesty.
„Každý vidí to, čo má v sebe,“ hovorí Petr Sís a také nejaké je aj rozuzlenie jeho knihy. V českej verzii sa od jesene predáva aj u nás.
