Režijný debut Petra Oukropca trpí absenciou pevnej ruky skúseného tvorcu detských či rodinných filmov.
Krátko po americkom strážcovi stromov Loraxovi sa do našich kín zakráda ďalší animovaný ochranca prírody – Modrý tiger. Česko-slovensko-nemecký rodinný film vznikol podľa rovnomennej knižnej predlohy Juraja a Terezy Horváthovcov.
Až príde modrý tiger
Školáci Johanka Geržová (Linda Votrubová) a Matyáš Kytka (Jakub Wünsch) vyrastajú v nekompletných rodinách. Bývajú skromne v zanedbanej botanickej záhrade, kde Matyášov otec (Jan Hartl) robí správcu a Johankina mama (Barbora Hrzánová) upratovačku.
Ošumelá, zabudnutá záhrada je uprostred starej, rozpadajúcej sa mestskej štvrte. Rozbité cesty, domy s opadanou omietkou, podozrivé orientálne trhoviská, železničné viadukty, garáže a sklady. Ambiciózny starosta Rýp (Daniel Drewes) chce celú štvrť zbúrať a postaviť novú, modernú, reprezentatívnu. Deťom však príde na pomoc záhadný modrý tiger a záhrada vďaka nemu rozkvitne.
Zmysluplne, funkčne a efektívne spojiť v deväťdesiatich minútach motívy z najlepších domácich diel ako Mach a Šebestová, Pán Tau, Až přijde kocour s fantazijnou vizuálnosťou obrazov Henriho „Colníka“ Rousseaua je chvályhodný zámer. Škoda, že zrealizovať sa ho odhodlal ako svoj režijný debut známy český producent Petr Oukropec, ktorý sa podieľal aj na scenári.
Titulky uvádzajú ako režijného supervízora Bohdana Slámu, no ani ten nemá skúsenosť s tvorbou pre deti. A do filmu vniesol svoju typickú ošumelosť, zanedbanosť až ošarpanosť a pocit unavenej melancholickej odovzdanosti osudu – čo je protiklad avizovaného komediálneho žánru.
Kto je dobrý a kto zlý?
Absenciu pevnej ruky skúseného tvorcu detských či rodinných filmov cítiť často. Scenár volá po zásahu zručného dramaturga, aby z príbehu bolo jasné aspoň to, o čo ide, kto je dobrý, kto zlý a prečo. Postavám chýba jasná motivácia, chvíľami dokonca ani netušíme, čo vlastne robia.
Herecké prejavy sa potácajú od schematických typov cez nejasné figúrky až k náznakom charakterov, v konečnom dôsledku však nie sú ani jedným, ani druhým. Malá Linda Votrubová je príjemne bezprostredná, no i v jej prejave cítiť rozpaky a neistotu.
Postavám občas nie je rozumieť a ani z obrazu sa nedá odčítať, čo sa vlastne na plátne deje. Postsynchróny sú také zlé, až sa čudujeme, že distribútor zamietol možnosť slovenského dabingu.
Jednotlivým scénam chýba rytmus, spád i pointovanie. Nenadväzujú na seba, netvoria celistvé dielo so zrozumiteľným dejom, spádom, napätím, ale ani s pôsobivou atmosférou. Akú atmosféru môže mať film, ktorý po celý čas pôsobí prevažne realisticky, no bez zjavného dôvodu končí načisto symbolicky?
Kam vedú dobré úmysly?
Svoj diel viny má aj hudba Jakuba Kudláča a Markusa Austa. Hoci originálna, netradičná a svieža, divákovi nijako nepomáha orientovať sa v zmätenom príbehu. Podobné je to i s kamerou Klausa Fuxjägera (Vyhnání z ráje, 2Bobule). Po technickej stránke kvalitné zábery nedokázali tvorcovia adekvátne zmontovať a použiť.
Animované či kombinované pasáže s animáciou prevažne Johankiných predstáv sa vyhli všetkým spomenutým chybám, no ani ich začlenenie do celku nie je bez problémov. Aj o tom, ako a prečo modrý tiger z Johankiných predstáv ožil, nás autori nechávajú iba hádať.
Na začiatku stáli dobré úmysly, ale spolu s precenením vlastných schopností doviedli Petra Oukropca do pekla nepodarených filmov. Presne tak ako pred rokmi iného českého producenta, ktorý sa rozhodol sám režírovať – Václava Marhoula s jeho Mazaným Filipom.
