Prvá z nich už hviezdou je, ďalšie dve sa k tomu veľmi rýchlo blížia.
Odbor operný spev na Slovensku každý rok absolvujú študenti konzervatória či Vysokej školy múzických umení. Nie každý z nich však má výbavu, ktorá mu umožní, aby obstál v tvrdo konkurenčnom opernom svete. Okrem toho, že musíte mať zjavný talent a nesmiernu pracovitosť, veľmi vám pomôže, ak dobre vyzeráte. Ako sa stať najlepším z najlepších? Ako sa rodia operné divy?
Diva učiteľkou
„Občas mávam bezsenné noci, keď si hovorím, že sa musím viac starať o svoju prezentáciu a chodiť častejšie na predspievania. Moja profesorka tvrdí, že by som sa mala presadiť v Budapešti v operetnom svete, ten je mi najbližší. Mám pocit, že práve teraz som na to umelecky dozrela,“ hovorí sopranistka Helena Becse Szabó.
Pravidelne cestuje medzi Bratislavou a Banskou Bystricou, kde hosťuje vo viacerých predstaveniach, zasvietila napríklad v inscenácii Orfeus a Eurydika v SND, ktorá získala aj ocenenie Dosky 2009.
Popri svojom spievaní sa rozhodla učiť spev na základných umeleckých školách. „Niekedy mám pocit, akoby sa tie dva svety nedali skĺbiť. Moji malí žiaci väčšinou ani nevedia, čo robím, keď nie som s nimi. Keď im poviem, že nám odpadne hodina, lebo idem spievať, tak je podstatné iba to, kedy si ju nahradíme.
Helena Becse Szabó ako Adina v inscenácii opery Nápoj lásky od G. Donizettiho v Štátnej opere v Banskej Bystrici.
Ponuky
Pôvodne učiť nechcela, postupne však zisťuje, ako jej to pomáha. „Možno si ľudia myslia, že takéto učenie je pre speváčku ponižujúce. Aj v škole mi hovorili - keď začneš učiť, už z teba nič nebude. Nemyslím si to však. Učenie pomáha spievať s rozumom a narábať hlasom aj ekonomicky,“ tvrdí Helena.
Keď v roku 2010 získala operetnú cenu na prestížnej medzinárodnej speváckej súťaži Hans Gabor Belvedere vo Viedni, mala trochu smolu, lebo viacerí vplyvní agenti vtedy svoju účasť odriekli.
„Aj šťastie musí zohrať úlohu, treba byť v správny čas na správnom mieste,“ vraví speváčka. Nie je však z toho nešťastná. Ponuky, ktoré dostáva doma na Slovensku, sú pre ňu stále veľkou výzvou. Vedia o nej i v Česku. Nemecká agentka jej ponúka úlohy v nemeckých divadlách, Heleninmu hlasu však zatiaľ ani jedna nesadla. Navyše predspievanie stojí nemalé peniaze a na každé oslovenie si človek nemôže dovoliť vycestovať.
Helena v tomto období tak ako nejedna jej spevácka rovesníčka cíti, že je tu aj čas založiť si rodinu. „Teším sa, keď to príde. Zo skúseností starších kolegýň viem, že to spevnému hlasu len prospeje. A v rodine mám veľkú podporu.“
Helena Becse Szabó (druhá zľava) medzi finalistami 5. ročníka európskej súťaže Debut 2010.
Skromní sme, keď netreba
Mladú sopranistku Lindu Ballovú do spevu nikdy nebolo treba nútiť. Chcela byť odjakživa opernou speváčkou. Konkurencia v opernom speve je na Slovensku podľa nej obrovská. Mnohých spevákov, ktorí u nás pôsobia ako učitelia na ZUŠ-kách, by si v niektorých krajinách ofukovali ako poklad v zbierke.
„Slovensko dalo svetu Petra Dvorského, Luciu Poppovú, Františka Livoru, Editu Grúberovú, manželov Jenisovcov, Pavla Bršlíka. Viete si predstaviť väčšiu konkurenciu?“ hovorí.
„Často si neuvedomujeme, že sme jednou z operných veľmocí. Obrovskou cťou je byť oslovený riaditeľom opery SND, ktorý je jedným z najväčších svetových tenorov. Možno to len nevieme dobre predať. Ale to patrí k našej náture, že sa bijeme do pŕs, keď netreba, a aj skromní sme, keď netreba. Pán Dvorský mal napríklad nedávno životné jubileum. Čakala som, že sa bude usmievať z obálok všetkých časopisov…“
Na festivale Smetanova Litomyšl 2009 vystúpila Linda Ballová ako Milada v opere Dalibor.
Kariéru nerieši
Ako sa podľa Lindy v opernom speve presadiť? Niekoho posunie úspech na súťaži, iného bravúrna interpretácia konkrétnej úlohy, ďalšieho konkurzy a niekto je na správnom mieste pripravený na záskok. Linda svoju kariéru príliš nerieši, je vďačná za každú šancu naštudovať rolu.
Je presvedčená, že ak bude výborná a neprestane na sebe pracovať, dostane inú rolu skôr či neskôr aj inde. Ako predstaviteľka mladodramatického sopránu by najradšej spievala všetky postavy vo svojom odbore. „Roly mi ponúkajú múdri ľudia, ktorí ma dobre poznajú,“ vraví. Už tretí rok sa teší z hosťovania v ostravskom divadle, kde s úspechom stvárnila Mařenku v Predanej neveste či Miladu v Daliborovi.
Linda Ballová sa etablovala na javiskách v Čechách a na Morave, spieva však aj v SND a Štátnom divadle Košice. FOTO: Tamara Černá
Zrelosť pomáha
Sopranistka Adriana Kučerová, pôvodom z Lučenca, zažiarila na opernom nebi pred šiestimi rokmi. Dnes strieda svoje pôsobenia v prestížnych svetových operných domoch vrátane milánskej La Scaly. Hneď po skončení školy sa jej podarilo zvíťaziť na viedenskej súťaži Hans Gabor Belvedere, kam ju odporučila jej profesorka Viktória Stracenská. A už to išlo – mohla si vyberať z agentúr, ktoré o ňu prejavili záujem.
„Mala som to šťastie,“ hovorí. Množstvo fantastických spevákov vystupuje len na lokálnych scénach, čím si znižujú šancu, že si ich vypočuje človek, ktorý ich môže v kariére posunúť, poslať na predspievanie, teda na konkurz do opery.
Profesionálne sa začala venovať spevu až v dvadsiatich dvoch rokoch, po skončení štúdia učiteľstva v Banskej Bystrici. Zrelosti hlasu a jej osobnosti to len prospelo. „Nemala som veľké oči, že by som túžila stáť na svetových pódiách, len som veľmi chcela spievať. Keby som sa však mala trápiť, tak so spevom radšej skončím,“ hovorí dnes.
Nahrávanie albumu Under My Spell. Zľava: hudobný režisér Jiří Zobač, Adriana Kučerová, riaditeľ festivalu Viva Musica Matej Drlička a skladateľ Oskar Rozsa.
Hore je to ťažké
Adriana je stále v kontakte so svojím agentom a spolu sa rozprávajú o tom, čo by chcela spievať hneď, čo o štyri roky, zvažujú ponuky podľa toho, na čo sa práve cíti. Stane sa, že úloha je zaujímavá, aj divadlo, v ktorom by ju mala naštudovať, no nie je vhodná pre jej hlas, preto ju odmietne. Po rokoch úspechov cíti voči kolegom, veľkým operným hviezdam, s ktorými sa stretáva na svetových pódiách, stále väčšiu zodpovednosť.
„Ste v neustálej konfrontácii špičky, v tom je spievanie stále náročnejšie,“ uvažuje. „Predtým bol každý môj tón samozrejmý, dnes si už oveľa viac uvedomujem, aký musí byť človek sústredený a v pohode, aby podal vynikajúci výkon.“
Sopranistka Adriana Kučerová v opere Alcina skladateľa J. F. Händela. (Krištáľové krídlo 2008, divadlo A. Bagaru v Nitre)
Len zapálený zapaľuje
Skutočný talent sa prejaví už počas štúdia na konzervatóriu. Tí dobrí väčšinou pokračujú na VŠMU.
Absolventi sa môžu uplatniť v divadelných či filharmonických zboroch, prípadne môžu ísť učiť, ich skutočnou
ambíciou je však sólová spevácka kariéra. „Takých, čo mali šťastie a dnes si môžu dovoliť byť na voľnej nohe, ako Peter Bršlík alebo Adriana Kučerová, nie je veľa,“ hovorí Zlatica Livorová (na snímke SITA), ktorá už štyridsať rokov pôsobí ako vokálna pedagogička. Kus šťastia je podľa nej v kariére dôležitý. Bez talentu to však nejde a samozrejmosťou musí byť aj výborná technická vybavenosť. No len zapálený zapaľuje.
Vokálny pedagóg sa zameriava na techniku a celkový prejav speváka. Popri tom si s ním buduje úzky kontakt, inak by z neho ťažko dostal to, čo očakáva. Výborné je, keď v jeho intencii následne pracuje korepetítor. Keď spevák dostane rolu, väčšinou s hlasovým pedagógom konzultuje, či je na ňu zrelý. Je veľmi dôležité, nezačal predčasne spievať dramatické, náročné úlohy. Môže sa nimi totiž odpísať. Dirigenti a režiséri v divadle na to dnes veľmi nehľadia, dôležitejšie je vyťažiť zo speváka či speváčky čo najviac, hlavne ak dobre vyzerajú.
„To, čo u nás chýba, sú práve dirigenti a režiséri, ktorí by sa spevákom v divadle po štúdiu venovali. Trend je robiť z mladých dirigentov a režisérov šéfov hoci aj bez skúseností, namiesto toho, aby najprv naberali prax u starších kolegov a overili si svoje schopnosti,“ vraví Livorová. Jedným zo svetlých príkladov je liberecký režisér Martin Otava, ktorý pripravil v Opere SND Janáčkovu Jej pastorkyňu. Speváci sú po dlhom čase nadšení, taký úžasný režisérsky prístup vraj už dávno nezažili.
Eva Andrejčáková
Strážcovia zvuku
Spievanie s klavírnym korepetítorom nahrádza spev s orchestrom, ku ktorému sa speváci počas štúdia dostanú veľmi zriedka.
Hudobný podklad dokáže speváka viditeľne posunúť. Korepetítor Peter Pažický tvrdí, že v prvom rade je pri tom potrebná dôvera. Lepšie a rýchlejšie sa napreduje so spevákom či speváčkou, s ktorými sa navzájom dlhšie poznajú, presnejšie s tými, u ktorých vníma ich spôsob vyjadrovania, muzikalitu, technickú pripravenosť.
„S klavírom neprerušene plynie hudba v čase a priestore a spevák zrazu zistí, že má niekde trebárs menej času na nádych alebo, naopak, že si pokojný nádych môže dopriať tam, kde bol nervózny z toho, že ho nestihne. Dobrý korepetítor pomáha spevákovi ujasniť si jeho vlastné predstavy, zdokonaliť myšlienkový a emocionálny priebeh spievanej skladby či usmerniť zrozumiteľnosť spievaného slova a techniku spevu,“ vysvetľuje.
Korepetície, v brandži nazývané „korepky“, spočiatku podrobujú spevákovu intonačnú istotu zvuku klavíra. Vtedy sa najmä pri menej známych skladbách stáva, že harmónie ho môžu chvíľu mýliť. Túto časť prípravy speváci nemajú radi, postupne sa však dostávajú k väčšej istote, k detailom, k cizelovaniu problémových miest a k ujasneniu koncepcie.
Korepetítor je spevákovi strážcom zvuku – funguje vlastne ako akýsi soundguard. Spevák, ktorý sa snaží kontrolovať svoj tón sám len na základe vonkajšej odozvy môže robiť chyby. „Preto sú pre neho dôležité druhé uši tak jeho pedagóga, ako aj korepetítora,“ vysvetľuje Peter Pažický. Je rád, že sa kedysi v rámci klavírnej spolupráce rozhodol pre spevákov. Počúvať dobrého speváka je pre klaviristu inšpirujúce. A mať pekný spevný tón je nielen prianím speváka, ale aj každého inštrumentalistu.
Eva Andrejčáková
