FÓRUM

Nielen o hudobníkoch a nielen pre hudobníkov

Americký novinár Alex Ross dal svojmu úspešnému knižnému debutu výstižný podtitulok: Načúvanie 20. storočiu.

Alex Ross dal svojej knihe výstižný podtitulok: Načúvanie 20. storočiu.

Verili by ste, že knihou roka podľa amerických kritikov, redaktorov denníka The Guardian a finalistom Pulitzerovej ceny sa stanú dejiny klasickej hudby 20. storočia? Asi nie. Mladý americký novinár to navyše dokázal hneď debutom, ktorý nedávno vyšiel v českom preklade.

Umenie pre každého či nie?

"V roku 1928 mal George Gershwin turné po Európe, počas ktorého sa stretol s významnými skladateľmi. Na uvítanie hosťa usporiadal Alban Berg predstavenie Lyrickej suity. Gershwin potom pristúpil ku klavíru, aby zahral niečo vlastné. No váhal. Bergova hudba ho ohromila. Berg sa naňho prísne pozrel a vyhlásil: Pán Gershwin, hudba je hudba."

Už prvé vety ukazujú, ako Američan Alex Ross uchopil svoju tému. Je to veľmi čítavý príbeh, ako sa tradícia jedného hudobného štýlu rozpadla a ako zoskladateľov postupne prestali byť vplyvné osobnosti.

info
O autorovi
Kto je Alex Ross
  • Alex Ross (1968) vyštudoval Harvardskú univerzitu
  • V rokoch 1992-1996 bol členom redakcie denníka New York Times, potom prešiel do časopisu The New Yorker

  • The Rest Is Noise (2007) je jeho prvá kniha. Dočkala sa mimoriadne pozitívneho ohlasu u čitateľov a kritikov. Získal za ňu niekoľko cien po celom svete. V českom preklade ju v tomto roku vydali Argo/Dokořán

  • Pod rovnakým názvom nájdete na internete jeho blog, kde pravidelne píše o klasickej hudbe

  • V roku 2010 vydal zbierku esejí s názvom Listen To This, v ktorých sa zaoberá hudbou rôznych žánrov od Brahmsa po skupinu Radiohead

  • Momentálne pracuje na knihe o Wagnerovi

Polovica úspechu spočíva v tom, že je to kniha nielen o hudobníkoch a nielen pre hudobníkov. Dočítate sa o politikoch, umelcoch, intelektuáloch či biznismenoch, ktorí zasahovali do ich tvorby, aj o publiku. Autor jej venoval osem rokov a klasickou hudbou žije od detstva. Počúval a hrával ju, ako novinár ju stále sleduje a dokáže opisovať tak zaujímavo, až si neuvedomíte, že čítate stovky strán na tému, ktorú by ste inak asi obišli.

Názov je parafrázou citátu z Hamleta: „Zostáva len ticho.“ Ross vysvetľuje, že mnohým hudba 20. storočia pripadá ako hluk alebo ako mŕtve umenie. Odkazuje na Schönbergove slová: "Ak je toto umenie, potom nie je pre každého. A ak je pre každého, nie je to umenie." No zároveň všetky znalosti a schopnosti venuje tomu, aby čitateľov presvedčil o opaku. Upozorňuje, že Schönbergove výboje prenikli do jazzu a filmovej hudby a že mnohí súčasnískladatelia ako Reich či Górecki sú veľmi populárni.

Text sa začína líčením „jasných akordov nekrofilnej blaženosti“ na premiére Straussovej provokatívnej opery Salome v roku 1906, ktorá bola veľkou spoločenskou udalosťou, a končí sa pri opere Nixon v Číne Johna Adamsa. Medzitým vás prevedie tým najpodstatnejším, čo sa v klasickej hudbe udialo.

U najznámejšíchskladateľov sa často dozviete niečo nové (napríklad prečo sa Stravinskij obrátil k religióznej tvorbe alebo detaily o pobyte Šostakoviča v USA), no ešte zaujímavejšie sú kapitoly o menej známych menách či faktoch. Zistíte, čo spravil Dvořák pre černošskú hudbu, ako zametal Stalin s Prokofievom, že v Berlíne 20. rokov sa rodili extrémne hudobné i sociálne experimenty alebo prečo Bernstein nezložil viac hudby.

Skepsa aj optimizmus

Ross presne vystihuje, ako „hudbu predstavivosti vystriedala hudba tela“ a kladie zaujímavé otázky: „Nastal rozkol medziskladateľom a publikom v dôsledku nezmieriteľných postojov? Alebo bol iba racionálnou reakciou na iracionálnu jedovatosť? Obe strany mali podiel viny. Viedeň v období fin de siécle bola svedkom depresívneho divadla, keď umelci a publikum nad sebou zlomili palicu a vzdali sa sna o porozumení.“

Kniha, prirodzene, ponúka najmä americký pohľad. Osobnosti ako Ligeti alebo Pärt by si zaslúžili väčší priestor, na druhej strane o skladateľoch ako Ives, Copland či Feldman v Európe vieme minimum. A ako strany pribúdajú, cítite, že autor má bližšie k hudbe prvej než druhej polovice 20. storočia.

Viackrát sa tu skloňuje skepsa: „Z pohľadu cynického pozorovateľa uviazli orchestre a operné domy v múzejnej kultúre, hrajú pre rednúce rady starnúcich abonentov a snobov“, no knihu uzatvára optimistické tvrdenie, že inteligentní popoví umelci ako Björk či Joanna Newsom dnes hovoria rovnakým jazykom ako extrovertní skladatelia. A autor zároveň sympaticky nabáda aj k pochopeniu extrémnejších hudobníkov: „Hľadanie krajností je nekonečne atraktívne. Mladý skladateľ v ňom nachádza bezpečný azyl vo svete komercionalizovanej kultúry, ktorá je určovaná prieskumami trhu a anketami.“

Knihy o klasickej hudbe sú buď príliš odborné, alebo bývajú kolekciou vtipných historiek o skladateľoch či virtuózoch. Táto sa triafa presne medzi - znalcov neurazí a dokonca im môže priniesť viac nových zaujímavých informácií, ostatných čitateľov strhne pútavým jazykom.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  2. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Equadiff 2017 – svetová konferencia o diferenciálnych rovniciach
  2. Priemerné ceny bytov v júni boli vyššie ako pred rokom
  3. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  4. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  5. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  6. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  7. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  8. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  9. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  10. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 10 551
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 756
  3. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 4 382
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 106
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 830
  6. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 661
  7. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku 2 621
  8. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 2 616
  9. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 168
  10. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 2 104

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Ľutujem, že som vám zabil brata

Aké ponaučenia sa dajú odniesť zo straty blízkeho?

KOŠICE KORZÁR

Vodárne predali pozemky developerovi. Ich šéf tam kúpil 24 bytov

Hreha: Byty sú moja súkromná vec.

TV

Lúčničiari naposledy vzdali hold majstrovi Nosáľovi

Posledná rozlúčka s profesorom sa konala v národnom divadle.

DOMOV

Kotlebu obvinili z extrémizmu, hrozí mu strata mandátu

Hrozí mu šesť mesiacov až tri roky.

Neprehliadnite tiež

Slovenský režisér ironizuje americký sen v tarantinovskom štýle

Festival Divadelná Nitra predstavil svoje tohtoročné ťaháky.

Dave Grohl si vyliečil nohu a chce znieť ako Beatles

Ak najočakávanejší album roka v rocku chystajú U2, Foo Fighters sú hneď na druhom mieste.

Peter Kalmus: Naposledy som kosáky a kladivá odstraňoval v roku 1989

František P. nahlásil známeho výtvarníka polícii. Podľa neho poškodzoval Pomník padlým vo vojne.

Slovensko sa rozlúčilo s choreografom Lúčnice Štefanom Nosáľom

Dlhoročný umelecký šéf, choreograf a režisér umeleckého súboru Lúčnica zomrel vo veku 90 rokov v sobotu 22. júla.