FÓRUM

Nielen o hudobníkoch a nielen pre hudobníkov

Americký novinár Alex Ross dal svojmu úspešnému knižnému debutu výstižný podtitulok: Načúvanie 20. storočiu.

Alex Ross dal svojej knihe výstižný podtitulok: Načúvanie 20. storočiu.

Verili by ste, že knihou roka podľa amerických kritikov, redaktorov denníka The Guardian a finalistom Pulitzerovej ceny sa stanú dejiny klasickej hudby 20. storočia? Asi nie. Mladý americký novinár to navyše dokázal hneď debutom, ktorý nedávno vyšiel v českom preklade.

Umenie pre každého či nie?

"V roku 1928 mal George Gershwin turné po Európe, počas ktorého sa stretol s významnými skladateľmi. Na uvítanie hosťa usporiadal Alban Berg predstavenie Lyrickej suity. Gershwin potom pristúpil ku klavíru, aby zahral niečo vlastné. No váhal. Bergova hudba ho ohromila. Berg sa naňho prísne pozrel a vyhlásil: Pán Gershwin, hudba je hudba."

Už prvé vety ukazujú, ako Američan Alex Ross uchopil svoju tému. Je to veľmi čítavý príbeh, ako sa tradícia jedného hudobného štýlu rozpadla a ako zoskladateľov postupne prestali byť vplyvné osobnosti.

info
O autorovi
Kto je Alex Ross
  • Alex Ross (1968) vyštudoval Harvardskú univerzitu
  • V rokoch 1992-1996 bol členom redakcie denníka New York Times, potom prešiel do časopisu The New Yorker

  • The Rest Is Noise (2007) je jeho prvá kniha. Dočkala sa mimoriadne pozitívneho ohlasu u čitateľov a kritikov. Získal za ňu niekoľko cien po celom svete. V českom preklade ju v tomto roku vydali Argo/Dokořán

  • Pod rovnakým názvom nájdete na internete jeho blog, kde pravidelne píše o klasickej hudbe

  • V roku 2010 vydal zbierku esejí s názvom Listen To This, v ktorých sa zaoberá hudbou rôznych žánrov od Brahmsa po skupinu Radiohead

  • Momentálne pracuje na knihe o Wagnerovi

Polovica úspechu spočíva v tom, že je to kniha nielen o hudobníkoch a nielen pre hudobníkov. Dočítate sa o politikoch, umelcoch, intelektuáloch či biznismenoch, ktorí zasahovali do ich tvorby, aj o publiku. Autor jej venoval osem rokov a klasickou hudbou žije od detstva. Počúval a hrával ju, ako novinár ju stále sleduje a dokáže opisovať tak zaujímavo, až si neuvedomíte, že čítate stovky strán na tému, ktorú by ste inak asi obišli.

Názov je parafrázou citátu z Hamleta: „Zostáva len ticho.“ Ross vysvetľuje, že mnohým hudba 20. storočia pripadá ako hluk alebo ako mŕtve umenie. Odkazuje na Schönbergove slová: "Ak je toto umenie, potom nie je pre každého. A ak je pre každého, nie je to umenie." No zároveň všetky znalosti a schopnosti venuje tomu, aby čitateľov presvedčil o opaku. Upozorňuje, že Schönbergove výboje prenikli do jazzu a filmovej hudby a že mnohí súčasnískladatelia ako Reich či Górecki sú veľmi populárni.

Text sa začína líčením „jasných akordov nekrofilnej blaženosti“ na premiére Straussovej provokatívnej opery Salome v roku 1906, ktorá bola veľkou spoločenskou udalosťou, a končí sa pri opere Nixon v Číne Johna Adamsa. Medzitým vás prevedie tým najpodstatnejším, čo sa v klasickej hudbe udialo.

U najznámejšíchskladateľov sa často dozviete niečo nové (napríklad prečo sa Stravinskij obrátil k religióznej tvorbe alebo detaily o pobyte Šostakoviča v USA), no ešte zaujímavejšie sú kapitoly o menej známych menách či faktoch. Zistíte, čo spravil Dvořák pre černošskú hudbu, ako zametal Stalin s Prokofievom, že v Berlíne 20. rokov sa rodili extrémne hudobné i sociálne experimenty alebo prečo Bernstein nezložil viac hudby.

Skepsa aj optimizmus

Ross presne vystihuje, ako „hudbu predstavivosti vystriedala hudba tela“ a kladie zaujímavé otázky: „Nastal rozkol medziskladateľom a publikom v dôsledku nezmieriteľných postojov? Alebo bol iba racionálnou reakciou na iracionálnu jedovatosť? Obe strany mali podiel viny. Viedeň v období fin de siécle bola svedkom depresívneho divadla, keď umelci a publikum nad sebou zlomili palicu a vzdali sa sna o porozumení.“

Kniha, prirodzene, ponúka najmä americký pohľad. Osobnosti ako Ligeti alebo Pärt by si zaslúžili väčší priestor, na druhej strane o skladateľoch ako Ives, Copland či Feldman v Európe vieme minimum. A ako strany pribúdajú, cítite, že autor má bližšie k hudbe prvej než druhej polovice 20. storočia.

Viackrát sa tu skloňuje skepsa: „Z pohľadu cynického pozorovateľa uviazli orchestre a operné domy v múzejnej kultúre, hrajú pre rednúce rady starnúcich abonentov a snobov“, no knihu uzatvára optimistické tvrdenie, že inteligentní popoví umelci ako Björk či Joanna Newsom dnes hovoria rovnakým jazykom ako extrovertní skladatelia. A autor zároveň sympaticky nabáda aj k pochopeniu extrémnejších hudobníkov: „Hľadanie krajností je nekonečne atraktívne. Mladý skladateľ v ňom nachádza bezpečný azyl vo svete komercionalizovanej kultúry, ktorá je určovaná prieskumami trhu a anketami.“

Knihy o klasickej hudbe sú buď príliš odborné, alebo bývajú kolekciou vtipných historiek o skladateľoch či virtuózoch. Táto sa triafa presne medzi - znalcov neurazí a dokonca im môže priniesť viac nových zaujímavých informácií, ostatných čitateľov strhne pútavým jazykom.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Vieme, čo môže spôsobovať neplodnosť u mužov a žien
  2. Košická Klinika detí a dorastu je opäť krajšia
  3. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta
  4. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk?
  5. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín
  6. S novou optikou máte v Poprade rýchlosť a kvalitu zaručenú
  7. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi
  8. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“!
  9. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý
  10. Získajte špičkovú klimatizáciu a toto leto ušetrite na elektrine
  1. Poľovníkom sa nestaneš, musíš sa ním narodiť!
  2. Bratislava začína s výstavbou bulváru Mlynské nivy
  3. Tréningové moduly HACCP online
  4. Kuba má záujem o spoluprácu s SPU v Nitre
  5. Návštevníkov Gardenie zaujali expozície SPU v Nitre
  6. Slováci si nevedia predstaviť svoj deň bez chleba a pečiva
  7. Vieme, čo môže spôsobovať neplodnosť u mužov a žien
  8. Košická Klinika detí a dorastu je opäť krajšia
  9. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta
  10. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk?
  1. Toto sú zdravotné problémy, o ktorých muži nehovoria 20 442
  2. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý 15 208
  3. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín 15 057
  4. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta 12 007
  5. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk? 7 978
  6. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi 5 388
  7. Jordánsko: Najkrajšie miesta kráľovstva v púšti 4 880
  8. Vajíčka, chlebíky či niečo sladké? Kam v Bratislave na raňajky? 4 590
  9. Miesta v Rakúsku, ktoré by ste mali vidieť. Kúsok za Bratislavou 4 109
  10. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“! 4 010

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Keď prišiel na Slovensko, lúštil názvy jogurtov. Teraz hrá vo filmoch

Z Afganistanu prišiel Azim Farhadi na Slovensko dočasne, no už je tu dvadsať rokov.

PLUS

Odborník na výchovu: Mama má právo povedať dosť

Marek Herman hovorí, že dnešní rodičia majú na seba príliš vysoké nároky.

ŠPORT

Sagan: Môj fanklub a moji fanúšikovia sú dve veci

Majster sveta prišiel na Slovensko.

Neprehliadnite tiež

Polícia vylúčila cudzie zavinenie v Aviciiho smrti. Jeho hity hrala kostolná veža

Populárneho švédskeho producenta našli mŕtveho. Zostali po ňom nedokončené skladby.

NEKROLÓG

Utiahnutý chlapec na pódiách trpel. Avicii nebol stvorený pre slávu

Po spolupráci s Madonnou mal dojem, že ju sklamal.

Zomrel švédsky hudobník Tim Bergling, známy ako DJ Avicii

Hudobník zomrel v Ománe vo veku 28 rokov.

Bono je prvým laureátom Medaily Georgea W. Busha

Ocenenie, ktoré budú udeľovať s ročnou periodicitou, je určené pre osobnosti, ktoré sa v istej oblasti zaslúžili o zásadné zmeny vo svete.

Moderátorku zo Superstar uvidíte na reklamnej ploche. Tentoraz vďaka výstave

Na festivale fjúžn nájdete dva zaujímavé fotografické projekty.