Cítim, že viac než dve inscenácie nesmiem vynechať

Ako tvorím

Spisovateľka a herečka Inge Hrubaničová

V posledných dvoch inscenáciách bratislavského Divadla SkRAT sa Inge Hrubaničová neobjavila. "Načas som sa rozhodla divadlo vypustiť, mala som pocit, že už sa nedá proporčne rozdeľovať čas medzi náročnú prácu pri redigovaní textov vo vydavateľstve Kalligram, povinnosti matky, externé vyučovanie na vysokej škole, divadlo a písanie," hovorí Inge Hrubaničová. "Ale o to väčšmi teraz cítim, že sa musím vrátiť, že už viac než dve inscenácie nesmiem vynechať."

Divadlo pre ňu, tak ako kedysi v Stoke ani teraz v SkRAT-e, neznamená len hranie, ale aj aktívnu účasť na vzniku predstavení. "Asi nie som typ vizionára, prinášajúceho veľké témy a ich riešenia, o to viac ma inšpirujú každodenné situácie, v ktorých sa ocitávam a ktoré ma konfrontujú s tým, čo som prežila. Ak ide o niečo, čo ma väčšmi alebo zásadnejšie trápi, využijem to v divadle, iné sa zasa hodí na kratšiu rozhlasovú hru alebo ako námet do mojej pravidelnej rubriky Od slova do slova v SME."

Pred časom tieto glosy zostavila do knižky The Slovak Matrix alebo Slová v maskáčoch, a popularizácii slovenského jazyka sa Hrubaničová, absolventka štúdia slovenčiny a histórie, niekoľko rokov venovala v relácii Diktát na Devíne (až do jej nedávneho zrušenia). Do tohto okruhu patrí aj spoluautorstvo na tvorbe Synonymického slovníka slovenčiny či publikácie Kľúčové termíny výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia.

Aj jej beletristický debut, ktorým postúpila do finále ceny Anasoft litera, bol do veľkej miere založený na slovných hrách, čo naznačil aj jeho titul Láska ide cez žalúďok. To sa však už netýka knihy, ktorú má teraz rozpísanú. "Je to reťaz príbehov, ktoré sa od seba odvíjajú a konfrontujú sa tam rôzne prežívania javov, od môjho detstva cez 90. roky až po súčasnosť. Vždy som si myslela, že som človek, ktorého určujú vzory, učitelia, autori a autority. No odrazu, pre pár rokmi, som mala pocit, že ma už nič neovplyvňuje, ničím sa nenadchýnam, že nemám človeka, ktorý by ma vedel rozžiariť. Pátranie v sebe, čo sa to vlastne stalo, mi ukázalo, že to vôbec tak nie je, len tie vzťahy ovplyvňovania, spolužitia a spoluprežívania sú omnoho decentnejšie, lebo tam už nie je hierarchia. Keď som si to dokázala pomenovať, pokúsila som sa to zachytiť a napísať. Takže o tom by mala byť tá kniha."