Denne prechádzajú cez jej počítač tisícky fotografií. Ona je tá, čo rozhodne, ktoré z nich môžu prebrať svetové noviny a televízie. Fotoeditorka Reuters ALEXIA SINGH pri nedávnej návšteve Slovenska pre SME okomentovala svoj osobný rebríček top 10 snímok minulého roka, ktoré pochádzajú z archívov jej agentúrnych kolegov.
Alexia Singh
Ako fotoeditorka pracuje pre Thomson Reuters od roku 1998.
Začínala v londýnskej kancelárii tejto agentúry, najprv sa venovala editovaniu fotografií k aktuálnymi správam, neskôr založila Wider Image Desk, v ktorom viedla tím pripravujúci balíky správ pre ich online a časopiseckých klientov.
V roku 2005 rozšírila svoje pôsobenie aj na Singapur a Paríž, kde pôsobila päť rokov. Spracúvala fotografie z mnohých významných udalostí vrátane Olympijských hier v Sydney v roku 2000 či z nedávnej kráľovskej svadby v Británii.
V súčasnosti pôsobí na poste šéfeditorky Pictures Projects.
FOTO SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Po štrnástich rokoch práce pre agentúru Reuters rozozná Alexia Singh dobrú fotku okamžite. „Pri takej jednoducho zhíknete: To je neuveriteľné! Iné zábery nemusia na prvý pohľad až tak zaujať, ale rozširujú naše chápanie situácie či konfliktu,“ hovorí fotoeditorka, ktorá pustí denne do obehu približne jeden a pol tisíca obrázkov.
Pre túto prestížnu svetovú tlačovú agentúru pracuje po celom svete asi 250 fotografov, ďalších sto je na nich naviazaných externe. Do centrály v Londýne chodia aj snímky zo Slovenska, agentúra tu má jedného svojho človeka.
„Je ťažké hovoriť o formálnych kritériách výberu top záberov roka,“ tvrdí Alexia Singh. „Niektoré fotografie sa dostanú do výberu, lebo ich prevzalo veľmi veľa novín, iné zas povyhrávali rôzne ceny,“ vysvetľuje.
Zábery, ktoré ponúkajú novinám či televíziám, nijako necenzurujú, ale sú isté limity slušnosti a úcty, ktoré sa snažia dodržiavať.
„Nemôžete napríklad ukázať identifikovateľné mŕtve telá, kým nie sú upovedomení ich rodinní príslušníci. Isté pravidlá platia aj pri fotografovaní armády. Nechceme, aby čitateľom prišlo pri pohľade na naše fotografie zle, ale aby pochopili situáciu,“ dodáva.
Singh však zdôrazňuje, že v konečnom dôsledku je na vydavateľoch, akú fotografiu uverejnia a akú už nie. V rôznych krajinách býva miera citlivosti iná, rozdiely sú aj medzi rôznymi časopismi v tej istej krajine. „V Amerike môžete mať na fotkách scény násilia, ale nie modelku s obnaženým prsníkom,“ poznamenáva.
V súčasnosti rozbieha Singh projekt vizuálnych príbehov, ktoré majú detailnejšie ukázať niektoré aktuálne témy.
„Televízie sú plné rôznych ´breaking news´. Tie síce stále zostávajú našou hlavnou ponukou, ale vidíme, že klienti si žiadajú aj podrobnejšiu informáciu. Preto sme začali ponúkať aj malé fotografické príbehy. Snažíme sa v nich ísť viac do hĺbky problémov. To je niečo, čo Reuters vždy robil,“ hovorí Singh.
Fotoeditorka agentúry Reuters prišla na Slovensko na pozvanie Nadácie otvorenej spoločnosti, pre ktorú hodnotila príspevky zaslané do fotografických kategórií Novinárskej ceny 2011.
Ukážka odvahy, zručnosti a inštinktu fotografa. Pri situácii ako je táto, mal skôr utiecť ako fotiť. Vidíme, ako blízko bol miesta, kam dopadol úlomok granátu. Rebelant bojujúci proti Kaddáfímu neďaleko Bin Jawad v Líbyi mal šťastie. (6. marec 2011, FOTO - GORAN TOMASEVIC)
Pozeráte sa na fotky, ktoré sa našli v troskách domov po vlaňajšom tsunami v Japonsku. Ľudia ich zbierajú a čistia, dobrovoľníci potom pátrajú, komu patrili. Prinajmenšom jedna z fotografií mala príbeh so šťastným koncom. Dieťa, ktoré je na nej, prežilo a našla sa aj jeho rodina. (12. apríl 2011, FOTO - TORU HANAI)
Prekvapenie? V šatách palestínskej ženy sa skrýval muž. Príslušník izraelskej polície v prestrojení kontroloval situáciu v utečeneckom tábore Shuafat na Západnom brehu. (15. máj 2011, FOTO - BAZ RATNER)
Táto ukážka brilantnej spravodajskej fotografie nepotrebuje ďalšie vysvetlenie. Ide o veľmi násilný moment stretnutia polície a protestujúcich v Aténach po tom, čo grécky parlament prijal nepopulárne úsporné opatrenia, aby si Grécko udržalo medzinárodnú pomoc a zabránilo bankrotu. (29. jún 2011, FOTO - JOHN KOLESIDIS)
Obraz, ktorý hovorí sám za seba. S nešťastným bicyklistom, ktorý naletel na drôtený plot počas Tour de France, sa okamžite identifikujeme. Išlo o Johnnyho Hoogerlanda z Holandska v deviatej etape tour, ktorá sa končila v Saint-Flour. (10. júl 2011, FOTO - STRINGER)
Výborná, šokujúca fotografia bola nasnímaná v Ugande na predmestí Kampaly. Voda z vodných diel, ktoré polícia použila na boj proti demonštrantom, bola prifarbená naružovo, čím sa vytvorila ružová hmla. Traja muži v oblekoch akoby si len odskočili na biznis obed. Vidíme, že pri tomto protivládnom proteste ide o iný typ demonštrujúcich, než na akých sme obyčajne zvyknutí. Tentoraz sú to stredné vrstvy, ktoré si prišli uctiť pamiatku zabitých počas predchádzajúcich demonštrácií. Tento obrázok zároveň dáva Afriku do kontextu normálneho života, čo ešte stále nie je úplne bežné. (7. august 2011, FOTO - JAMES AKENA)
Dosť šokujúci výjav z východnej Afriky v blízkosti hraníc medzi Keňou a Somálskom. Človek v dobrom obleku pracuje pre neziskovú organizáciu a na dokumentovanie situácie využíva iPad, ktorý symbolizuje technologicky vyspelú spoločnosť. Po tom, čo bol v častiach Somálska vyhlásený hladomor, sa medzinárodný priemysel humanitárnej pomoci zletel do odľahlých chatrčí na štýlových lietadlách. Aby však vlády – tak africké, ako aj zahraničné –začali na akútne problémy vôbec reagovať, je tento humanitárny, diplomatický a mediálny cirkus podľa analytikov potrebný. (23. júl 2011, FOTO - BARRY MALONE)
Na tejto fotke je všetko, čo potrebujete o Kórei vedieť. Obraz hlavného kórejského mesta Pchjongjang bol nasnímaný skoro ráno, všetky domy vyzerajú rovnako sivo, pôsobia takmer ako väzenie, nikde nie je žiadna reklama. Jediné svetlo je nasmerované na portrét zakladateľa štátu Kim Il–sunga. (5. október 2011, FOTO - DAMIR SAGOLJ)
Tento silný obraz sa pre mňa stal až ikonickým. Na Tahrírskom námestí v Káhire vidíme mladého muža s tvárou napoly zahalenou s veľmi dramatickými plameňmi šľahajúcimi na pozadí. Na obrázku nevidíte nič , čo by napovedalo, že je moslim, má na sebe veľmi západné oblečenie. Je akoby symbolom Egyptskej jari. Toho, čo sa v celom tomto regióne udialo. Z obrázku je totiž jasné, že to boli mladí ľudia, ktorí povstali, lebo mali už všetkého dosť a chceli niečo zmeniť. (28. január 2011. FOTO - GORAN TOMASEVIC)
Dráma, ktorá ukazuje, ako sa krajina po cunami zmenila na akési podivné sci-fi. Nebola najbežnejším prezentovaným obrazom, ktorý sa dostával do médií v súvislosti s katastrofou, nevidíme na nej veľké devastované územia, pôsobí skoro ako abstraktný obraz. Všetky farby boli zmyté a zahalilo ich hnedé bahno. Kopou pokrúteného plechu prechádza vystrašený muž na bicykli, ešte aj on je akýsi hnedý. Stratený malý život uprostred devastácie rybárskeho mesta Otsuchi v prefektúre Iware, ktoré bolo budované tak, aby prežilo aj cunami. Z 15-tisícového mesta zahynulo 12-tisíc obyvateľov. (14. MAREC 2011 / REUTER - DAMIR SAGOLJ)
