Rastislav Podhorský nikam nepotrebuje ísť, ani len von zo svojho bytu. Ostáva „hlboko doma“, ako v texte jeho výstavy Zametené (Nehybní v nehybnom), dobre napísal kurátor Noro Lacko. Séria kresieb a malieb, ktoré Podhorský vytvoril v priebehu štyroch rokov, je práve v bratislavskej galérii Artotéka. Často ide o kresby vytrhnuté z bloku, ale nie sú to iba nejaké náčrty. Sú to podrobné, detailné štúdie priestoru a jeho obyvateľa. Pritom to však nie sú len strohé zobrazenia predmetov, prostredí či ľudí. Sú to skôr ilustrácie pocitov. Tiež možno niektoré z nich dôverne poznáme ako vankúš, na ktorom spíme, alebo stôl, na ktorom raňajkujeme, ale vždy je lepšie, keď s nimi nechodíme nikam von. Keď tiež ostanú hlboko doma, hlboko v nás.
Medzi Podhorského kresbami (občas dotvorenými farbou) tak vzniká akési zvláštne napätie, niekedy priam bytostné dusno, vyvolané na prvý pohľad bizarnými výjavmi. Muž je ukrižovaný tapetou, iný spí stojac na špičkách svojich topánok, ďalší si sadol na plecia ženy, všade sú vankúše, paplóny, dvere, čo nevedú nikam, metly, čo možno aj lietajú, stoly a gauče, za ktoré sa dá skryť, lebo čo ak – čo ak do nás ktosi nahliadne tak, že všetko odhalí. Potom si možno s ním treba štrngnúť krajcami maslového chleba a pustiť ho dnu, do domu, v ktorom sú okná bez záclon, steny bez obrazov a podlaha bez kobercov, pod ktoré by sa dalo ešte čosi zamiesť.
Pre autora je to prvá samostatná výstava, keďže je ešte len študentom VŠVU (ateliér profesora Daniela Fischera). Napriek tomu, že hovorí tichou kresbou o zamlčiavaných pocitoch, bude len dobré, ak ešte budeme o ňom počuť.
