Pocta Johnovi Cageovi ukazuje, aký silný a rôznorodý je odkaz jednej z najvplyvnejších postáv umenia 20. storočia.
Areál budov s názvom MuseumsQuartier stojí uprostred Viedne. Po vstupe do quartier21 sa ocitnete v zvláštnom svete. Na akváriu sú pripevnené senzory a rybičky pohybom okolo nich spustia hod kockami, na stene visí gitara obklopená rôznymi bizarnými predmetmi, z partitúry vo vitríne rastú huby, na zemi pri stene leží obhryzený kus dreva.
Kto nevie, o čo ide, pomôže mu kompletný zoznam autorov so základným popisom ich diel a názov výstavy Membra Disjecta for John Cage. Latinské slová označujú roztrúsené kúsky umeleckých diel a meno patrí jednej z najvplyvnejších postáv umenia 20. storočia. Ešte inak povedané: v prestížnej európskej galérii môžete vidieť medzinárodnú poctu mužovi, ktorý dokázal radikálne zmeniť prístup k tvorbe aj k počúvaniu hudby a ktorý dokázal presiahnuť hranice tradičných umení.
„Výstava je spôsob preskúmania, čo zostalo z odkazu Johna Cagea v postmodernej dobe, keď sú jeho nápady a diela recyklované bez pátosu,“ tvrdia kurátori Jozef Cseres a Georg Weckwerth. „Je tu niekoľko jeho spolupracovníkov a priateľov, ale aj mladá generácia umelcov, ktorí ním boli inšpirovaní.“
Medzi šesťdesiatimi autormi sú skutočne veľké mená, napríklad aktuálny držiteľ Zlatého leva z benátskeho bienále Christian Marclay, japonský veterán hnutia Fluxus Yasunao Tone, ale napríklad aj gitarista americkej skupiny Sonic Youth Lee Ranaldo alebo Milan Adamčiak a Svetozár Ilavský.
Otvorené dielo i publikum
Pestrosť použitých techník a médií potvrdzuje, že odkaz Johna Cagea je stále silný a veľmi rôznorodý. Vidíte tu veľkoformátovú maľbu, textové koláže, soundart, experimentálne grafiky, videá, inštalácie, objekty.
Niektoré koncepty sú jasné okamžite, iné len pri dôkladnej znalosti kontextu. Napríklad spomínaný konár bol hračkou psa Mariána Pallu a dá sa chápať ako pripomenutie faktu, že Cage pri tvorbe rád používal náhodné operácie.
Podľa Jozefa Cseresa dnes treba u Cagea vyzdvihnúť najmä jeho otvorenosť. Tá ho často priviedla k najvýznamnejším objavom. Podobne otvorení musia byť aj návštevníci tejto výstavy – u mnohých diel je zaujímavejšie, aké rôzne výklady, asociácie alebo otázky dokážu vyvolať než riešiť, či je to ešte stále umenie, ktoré patrí do galérie, alebo už nie.
John Cage ako syn vynálezcu a veľký ctiteľ východnej filozofie rád hľadal a kládol dôležité otázky presahujúce rôzne umenia. S pestrosťou a mnohoznačnosťou, akú ponúka táto výstava, by bol pravdepodobne veľmi spokojný.
Rok Johna Cagea
Výstava Membra Disjecta potrvá vo Viedni až do 6. mája. Potom sa má presunúť do Prahy a do Ostravy. Nejde o náhodu. Rok 2012 je totiž rokom Cagea. V auguste uplynie sto rokov od jeho narodenia, v septembri dvadsať rokov od jeho smrti a po celom svete sa chystajú rôzne akcie. V týchto dňoch mu okrem viedenskej výstavy bola napríklad venovaná aj prehliadka MaerzMusik v Berlíne.
Slávny Američan bol v roku 1992 na Slovensku ako hosť festivalu Večery novej hudby. Ten už neexistuje, ale cageovskú poctu na jeseň chystá ďalší bratislavský festival – Konvergencie.
