Najbližšiu nedeľu skončí na Dvojke cyklus Televízia po slovensky, ktorý nás previedol vzrušujúcou 55-ročnou históriou vysielania. Podarilo sa.
Hovoriace hlavy sa v svižnom tempe striedali s archívnymi materiálmi, spomienky na úspešné umelecké tituly či hodnotné detské relácie s kritikou politických zásahov do vysielania. Skrátka, žiadna prikrášlená história, ale skôr nadhľad. Až prišiel rok 2003, Richard Rybníček a divácky pocit, že šlo snáď o najhoršieho riaditeľa STV po roku 1989. Zrušil hodnotné relácie (napríklad aj tú od autora scenára a režiséra daného dielu Petra Hledíka), „nezvratne spretrhal kontinuitu výroby“ a priniesol Drišľakoviny, SuperStar, „tyraniu reklamy“, škrty a prepúšťanie.
Slovo dostali hlavne jeho odporcovia a na rozdiel od pohŕdavého tónu komentára nezaznel ani jeden argument, prečože sa ten Rybníček vlastne snažil šetriť. Až takto po slovensky to byť nemuselo.
