Aj v hrozných chvíľach má život nezničiteľnú silu

Je dobre, že sa tradícia memoárovej literatúry začína budovať aj u nás.

Jana Juráňová vyštudovala ruštinu a angličtinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracovala ako redaktorka Slovenských pohľadov a v Rádiu Slobodná Európa, kde pôsobila aj Agneša Kalinová.(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

JANA JURÁŇOVÁ urobila knihu rozhovorov s novinárkou Agnešou Kalinovou. Tvrdí, že na jej osude sa zrkadlia všetky premety 20. storočia.

Prečo ste sa rozhodli pre knižný rozhovor s Agnešou Kalinovou?

„Jednou z podstatných častí našej činnosti v ASPEKTE je dlhodobý projekt Histórie žien, v ktorom si všímame osudy menej známych žien. Agneša Kalinová nepatrí k strateným ženským hlasom, ale bolo veľmi podnetné venovať sa nielen jej novinárskej kariére v Kultúrnom živote, Slobodnej Európe a iných médiách, ale na pozadí ’veľkých dejín’, na ktorých sa nejakým spôsobom spolupodieľala, sledovať aj jej životné osudy i osudy iných ľudí – ich „malé dejiny“. Napokon aj ona sama bola prekvapená, koľko z osobného života a najmä z rodinných osudov sa do knihy dostalo.“

Nebol to úmysel?

„Nejakú predstavu som mala, ale nevedela som presne, kam nás ten proces dovedie. Z feministických prístupov k rozhovorom so ženami viem, že takáto práca – intenzívna a dlhodobá – poznačí obe strany: aj tú, ktorá sa pýta, aj tú, ktorá odpovedá. Keď sme sa do toho pustili, veľmi rýchlo vysvitlo, že z rozhovoru vzíde podstatne košatejší text, než som si pôvodne predstavovala, a bola som tomu veľmi rada. Kniha zachytáva verejne známe veci, napríklad politické dianie, ľudí z okruhu novinárskej či širšej kultúrnej obce, rôzne súvislosti, napríklad prečo židovskí intelektuáli uverili falošným komunistickým ideálom... Ale je tam aj rovina osobného života, rodiny, jemných tkanív vzťahov – teda rovina, ktorá je vrastená do našich životov.“

Aká bola vaša príprava?

„Okrem toho, že som sa ponorila do čítania kníh súvisiacich s obdobiami, ktoré sú aj v knihe zaznamenané, mi Agneša Kalinová z Mníchova poslala veľmi veľa materiálov. Na rozdiel od nej mám veľmi zlú pamäť, a tak mi musela napríklad pripomenúť, že som s ňou niekedy v roku 1992 robila rozhovor pre Slovenské pohľady okrem iného aj o tom, prečo sa na Slovensku tak darí nacionalizmu a populizmu. Postupne bolo tých materiálov viac a viac, napokon, na Slovensku už vyšlo niekoľko kníh pamätí manžela Agneše Kalinovej – Ladislava Jána Kalinu. To bol tiež pozoruhodný zdroj informácií, z ktorého som sa dozvedela veľa o nej a jej rodine. Na každé obdobie som sa musela zvlášť pripraviť. Nadácia Milana Šimečku pred rokmi robila projekt spomínania na holokaust, ktorého súčasťou bola aj Agneša Kalinová, tie spomienky sú veľmi bolestné, sama som sa toho bála. Ale keď tieto príšerné veci ľudia museli prežiť, nemôže mi padnúť zaťažko nechať sa do toho vtiahnuť.“

Hovoríte, že rozhovor poznačí obe strany. Ako to poznačilo vás?

„Prešiel mnou osud inej ženy so všetkými detailmi, široko rozvetvenými vzťahmi. Osud, ktorý obsiahol takmer celé 20. storočie a kus 21. storočia. Tá práca bola veľmi intenzívna a tak som ňou nemohla zostať nepoznačená.“

Čo vás pri práci najviac zaujalo?

„Fascinovalo ma mnoho vecí, ale najviac hádam to, čo sa na prvé prečítanie z knihy asi nedá celkom vylúpnuť – to množstvo skrytých osudov, fascinujúcich príbehov, ktoré sa vynárajú, potom zasa strácajú a v toku rozprávania sa znovu niekde objavia. Tie spletité osudy ľudí vytvárajú skutočné 20. storočie – boľavé, ukrutné aj plné nádejí, no i sklamaní.“

Ako to prebiehalo? Boli ste dvakrát v Mníchove...

„Dvakrát niekoľko dní, nahrávali sme dlhé hodiny. Rozprávali sme sa, ja som viac počúvala, Agneša rozprávala. Moje otázky boli skôr doplňujúce. Nenahrávali sme štandardný rozhovor, nechala som plynúť rozprávanie. Chcela som, aby mala moja partnerka v rozhovore pocit bezpečia, absolútnej otvorenosti a priaznivého prijatia. Nepripravovala som si vopred otázky, skôr tematické okruhy. V priebehu práce vysvitlo, že jednoduchý chronologický princíp bude najlepší. Nemala som ambíciu tlačiť ju k múru, vypytovať sa na veci, ktoré by možno chcela povedať sama, no na inom mieste a v iných súvislostiach.“

V súčasnosti vychádza veľa životopisnej literatúry.

„Chvalabohu, že generácia osemdesiatnikov a dokonca aj starších ešte dnes vládze písať memoáre v akejkoľvek podobe. Je veľmi vzácne, že títo ľudia dokážu reflektovať okrem mnohých prežitých desaťročí ešte aj obdobie 23 rokov, ktoré uplynuli po páde komunizmu. Je mimoriadne cenné, že ich skúsenosti sú niekedy - ako je to v prípade Pavla Branka – zaznamenané až s krutou úprimnosťou. Pri príprave knihy som sa venovala aj memoárovej literatúre v našom priestore. V Česku vyšla kniha Pavly Frýclovej o osude Kataríny Pošovej, pochádzajúcej zhodou okolností z Košíc. Bola o niečo mladšia ako Agneša Kalinová, prežila holokaust v koncentračnom tábore. Z obdobia povojnového ’budovania’ komunizmu bola pre mňa nesmierne cenná kniha Zdeňka Mlynářa Mráz přichází z Kremlu, ktorá je nielen fascinujúcim zápisom zákulisia politiky v roku 1968, ale aj úprimným vyznaním, ako je možné, že inteligentný človek uverí smrtonosnej ideológii.“

Agneša Kalinová podpisuje knihu, v rade čaká Pavel Branko.

V čom je rozdiel takejto literatúry oproti životopisnému rozhovoru?

„Kto chce napísať pamäti, musí mať dôvod, musí sa na to pripraviť, musí mať ambíciu povedať to sám za seba. Pre Agnešu Kalinovú, ako to aj sama povedala, bolo dobré, že som istú mieru zodpovednosti a impulzu a potom aj štruktúrovania knihy prebrala na seba. Mňa to zasa veľmi bavilo – hľadať možnosti takéhoto spomienkového veľmi rozsiahleho rozhovoru – alebo skôr dlhého rozprávania.“

Nie je výhodou rozhovoru, že občas môžete niekoho potlačiť k tomu, čo by sám nepovedal?

„Pri príprave, nahrávaní, prepisovaní a niekoľkonásobnom redigovaní som vedela, že nebudem moju partnerku v rozhovore do ničoho tlačiť, bolo by to kontraproduktívne. Snažila som sa vytvoriť čo najväčší priestor, aby mohla slobodne povedať to, čo je pre ňu dôležité a zaujímavé. Napokon, rozhovor ako každý iný text, čítame aj tak cez vlastnú skúsenosť. Vlastne aj v rozhovore sú vypovedané aj tie veci, ktoré nie sú vypovedané viditeľne alebo počuteľne.“

V úvode ku knihe píšete, že nikoho neohovárala.

„Agneša Kalinová rozprávala o ľuďoch s takou priazňou, že som si uvedomila, že som takú osobu zrejme ešte nestretla. Samozrejme, niektorých – právom – neušetrila, a to je dobre. Veď dejiny, ktoré sa prevalili cez jej rodinu, zanechali naozaj spúšť – a tú nespôsobilo koleso dejín, ale konkrétni ľudia.“

Ako prebiehala autorizácia?

Nahrali sme 44 hodín materiálu. Prvú redakciu som urobila už pri prepisovaní. Keď som prepísaný text „učesala“, Agneša s ním veľmi intenzívne pracovala: dopisovala, škrtala, spresňovala. Takto sme to otočili zopárkrát. Som veľmi rada, že podľa niektorých odoziev je aj v písomnom zázname počuť jej dikciu.

Píšete, že na jednom osude sa odzrkadlilo 20. storočie. Ako to storočie vidíte, keď sa naň pozeráte cez osud Agneši Kalinovej?

„Bolo ťažké, spôsobilo veľa bolesti. S výnimkou prvej svetovej vojny Agneša Kalinová všetko zažila: slobodného ducha 20. rokov, avantgardy, ale i začínajúci fašizmus 30. rokov, vojnu, holokaust, stalinizmus, slobodný nádych v 60. rokoch, normalizáciu... 20. storočie bolo svojím spôsobom príšerné, no ľudia aj v tých najťažších časoch žili svoje životy. Súkromie môže byť vonkajšími okolnosťami úplne zničené, inokedy človek napriek vonkajším okolnostiam prežije peknú mladosť, lásku, je plný nádejí, ktoré sa vyplnia, alebo aj nie. Žiadny režim nemôže ľuďom zobrať úplne všetko. Aj v hrozných chvíľach má ľudský život nezničiteľnú silu. To ma pri práci na knihe fascinovalo.“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 8 254
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 248
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 347
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 296
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 052
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 352
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 005
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 416
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 083
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 856

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

KOMENTÁRE

Oponenti návrhu Beblavého a Mihála šliapu vodu

Poslanci navrhli, aby firmy v inzerátoch uvádzali výšku minimálnej mzdy.

DOMOV

Viezli sme sa po trase, po ktorej Remiáš prešiel naposledy

Uplynulo 21 rokov od smrti Remiáša.

Neprehliadnite tiež

Nová Cvernovka: Komunity tu majú budúcnosť

Prvého mája sa po prvý raz otvárajú ateliéry bývalej Cvernovky v nových priestoroch.

Sisi bola len manželka. Zato Mária Terézia vzkriesila monarchiu

Narodila sa pred tristo rokmi. Teraz o nej vzniká dvojdielny film v koprodukcii štyroch krajín.

Vychovala sebeckých synov. Obetavá Baba z ľadu teraz zaujala v Amerike

Film so Zuzanou Kronerovou získal cenu za scenár na prestížnom festivale Tribeca.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop