FÓRUM

Umenie vystúpiť z tieňa svojich textov

Ľudmila Peterajová vydala celoživotné poznámky. Nepodlieha ilúzii spomienok, bilancuje dôsledne a presne

Ľudmila Peterajová vydala celoživotné poznámky. Nepodlieha ilúzii spomienok, bilancuje dôsledne a presne

Vyberte si z ponuky našej víkendovej kritickej prílohy Fórum ››

Mottá v úvode kníh sú neraz len formálnou ozdobou toho, čo nasleduje. Prvé slová knihy Ľudmily Peterajovej „o živote ako divadle, v ktorom bola skôr divákom, a nie predstaviteľom hlavnej úlohy“, sú ale skutočným návodom, ako čítať jej spomienkové bilancovanie vlastného života, umeleckého sveta a dejín, ktoré jej niekedy nedovolili byť iba divákom.

Ak v mladosti veríme ilúzii zajtrajškov, vekom je to naopak a podliehame skôr milosrdnej ilúzii spomienok. Peterajová však spomína takmer s úradníckou presnosťou, opierajúc sa o svoje poznámkové zápisníky, ktoré si od ranej mladosti až obsesívne viedla. Teraz svoje celoživotné poznámky prvýkrát vydáva knižne. Píše predovšetkým o sebe, čo sa možno v takom rozsahu v slovenskom dejepise umenia deje premiérovo.

V úvodných kapitolách sa „zapisovateľka” mení z roztopašného a zvedavého dievčaťa na odbojnú gymnazistku, nestotožnenú s farizejskou pretvárkou slovenského štátu a zanietenú vysokoškoláčku nainfikovanú budovateľskou eufóriou. Povojnové roky štúdia na Filozofickej fakulte v Bratislave sú exkurziou po akademickom svete filozofie, estetiky, jazykov a dejín umenia. K tomu výstava Rodinových sôch vo foyeri univerzity, Sokola v UBS, premiéry divadelných hier Simone de Beauvoir či Petra Karvaša a Leopolda Laholu, filmy Casablanca či Občan Kane. A, samozrejme, nedeľné brigády a budovanie Trate mládeže.

Zlomené roky

Rokom 1949 sa očarenie končí. Nasleduje príbeh podobný mnohým ďalším. „Odviezli ma na Špitálsku ulicu k „dvom levom“... Obvinili ma, že som Rajkova špiónka... Pocit opustenosti v samotke bol strašný. Na samotu treba dozrieť. Pre dvadsaťdvaročné živé dievča bola neznesiteľná.“ Vrátila sa po pol roku so skúsenosťou, ktorá sa zaiste podpísala pod jej mnohé neskoršie životné rozhodnutia.

Pripútanie sa k bratislavskému výtvarnému životu napĺňalo jej zvedavosť a ambíciu písať. A opäť, zachytenie zdanlivých drobností búra jednostrannosť pohľadov na výtvarnú scénu 50. rokov. Nezabudnuteľná je historka o hádke Štefana Bednára s Viliamom Chmelom o tom, kto bol väčší partizán. Či prvé stretnutie s krásnou Ester Martinčekovou-Šimerovou, alebo zachytenie atmosféry malého bratislavského „Montmartru“, ateliérov na streche domu na rohu Záhradníckej a Karadžičovej.

Ako mrazivý kontrapunkt končí kapitolu „reportážou“ k výstave Výtvarná úroda v pavilóne UBS z roku 1951. Možno prvej výstavy, na ktorej niekto z presvedčenia, niekto zo strachu, ale takmer všetci dokazovali, že vedia socialisticky tvoriť.

Najlepšie roky

Životný opus Ľudmily Peterajovej je spojený s prácou v Slovenskej národnej galérii. Bola autorkou niekoľkých prvých monografických výstav umelcov, dnes už klasikov slovenskej moderny, ale aj výstav, ktoré reagovali na živé pnutie 60. rokov. Keby sa aj na všetko zabudlo a všetko by zapadlo prachom času, tak výstava „Generácia 1909. Svedomie doby“, otvorená v polovici 60. rokov je tou, s ktorou sa neprestane „počítať”. Nielen preto, že išlo o prvé koncepčné zhodnotenie silnej generácie umelcov, ale aj o ich galerijné “povýšenie” na ikony slovenského moderného umenia.

Väčšinu galerijných výstav pripravila v pracovnom tandeme s Karolom Vaculíkom, ktorý sa časom prehĺbil v partnerstvo. Bol to vzťah spoločensky komplikovaný a nebolo asi ľahké uniesť túto nekonvenčnú situáciu. Čas však ukázal, že boli tým šťastným párom, ktorý k životu potrebuje len seba samých a najmä vo vyprahnutých časoch normalizácie bol ich jediným, ale istým kapitálom.

Otázky a pochybnosti

Život Ľudmilu Peterajovú, tak ako väčšinu ľudí v reálnom socializme, postavil pred etické otázky ako prežiť a nezašpiniť si ruky realitou. Ako si zachovať elementárnu morálnu integritu a uchrániť si odbornosť. Peterajová sa rozhodla zostať v hre. Prečo? Jej pokorne ľudská odpoveď, objavujúca sa v spomienkach na niekoľkých miestach, len ťažko nájde sudcu. Avšak otázky a pochybnosti zostávajú a ona ich čestne priznáva.

Neznesiteľné pomery v SNG a okolo kurátorskej dvojice vyriešila odchodom na Vysokú školu výtvarných umení. Tu prežila zvyšok normalizácie. Že opäť s nasadením svedčí aj to, že bola jednou z troch pedagógov školy, ktorým študentský štrajkový výbor v roku 1989 vyslovil dôveru.

V slovenskom dejepise umenia je už veľa ženských mien, a len čas ukáže, či sa im podarí vystúpiť z tieňa svojich textov ako Ľudmile Peterajovej a obstáť v tom skutočnom i tom umeleckom svete.

ico

O autorke

Prof. Ľudmila Peterajová (1927) je historičkou umenia, ktorá sa podieľala na formovaní povojnového slovenského dejepisu umenia. Vyštudovala romanistiku a spočiatku sa venovala výtvarnej publicistike, orientujúc sa na problematiku slovenskej umeleckej moderny.

Od roku 1953 pracovala v SNG najprv ako knihovníčka, potom až do roku 1973 ako vedúca oddelenia súčasného umenia.

Od roku 1965 pôsobila na VŠVU, kde prednášala dejiny umenia,

V roku 1970 bola kurátorkou národnej expozície na Benátskom bienále. Slovensko reprezentoval Jozef Jankovič, ktorý vystavil osem plastík, medzi inými aj dielo Biela modrá červená. Pavilón bol z politických príčin otvorený s dvojmesačným oneskorením.

V roku 1964 na pôde SNG spolu s Karolom Vaculíkom pripravila monumentálny expozičný projekt Generácia 1909. Svedomie doby. V slovenskom dejepise umenia došlo prvýkrát k syntetickému umeleckohistorickému zhodnoteniu výtvarnej tvorby vtedy strednej generácie slovenských výtvarníkov, zväčša pražských absolventov umeleckých škôl (Bauernfreund, Bednár, Hoffstädter, Kostka, Majerník, Matejka, Milly, Mudroch, Nemčík, Nevan, Pribiš, Studený, Šimerová-Martinčeková, Želibský a iní).

Je autorkou mnohých výstav, katalógov a knižných monografií (Bedrich Hoffstädter, Cyprián Majerník, Albín Brunovský, Magdaléna Robinsonová, Ester Martinčeková-Šimerová).

V roku 2005 vyšla jej kniha Nepýtaj sa na svoj osud... Život a dielo Karola Vaculíka (Petrus).

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  2. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  3. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  4. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  5. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  6. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  7. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  8. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  9. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  10. Ukončil si 1.stupeň vysokoškolského štúdia a chceš pokračovať?
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 12 020
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 553
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 7 561
  4. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 6 259
  5. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 917
  6. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 722
  7. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 5 390
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 301
  9. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 3 573
  10. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 3 126

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Jeden za všetkých, všetci za jedného. Čo má Kaliňák s tromi mušketiermi

Dom, v ktorom býva minister vnútra Robert Kaliňák, je pomenovaný podľa Aramisa z Troch mušketierov. Susedmi sú Athos a Porthos.

PRIMÁR

S vekom lekára môže stúpať aj počet úmrtí pacientov

Lekárom nad šesťdesiat úmrtnosť pacientov stúpla.

Neprehliadnite tiež

Existoval len jeden James Bond, ktorý mohol hrať sám seba

Roger Moore stvárňoval agenta 007 najdlhšie, no zmysel života našiel až v charite.

Preletel okolo neho Usain Bolt. A on pochopil, že na ceste k dokonalému sci-fi zaostal

Dvadsiate výročie Piateho elementu oslávi Luc Besson najdrahším európskym filmom.

Zomrel predstaviteľ Jamesa Bonda Roger Moore

Herec zomrel na rakovinu vo veku 89 rokov.

Proti stereotypu treba bojovať. Archívny chlapec preto zahodil hotový album

Slovenský folker namiesto toho vydal výbornú nahrávku Tranzit.