V piatok podvečer to vyzeralo v bratislavskom kine Lumiére takmer ako na niekdajších výstavách príslušníkov neoficiálnej výtvarnej scény. Informácia o vernisáži sa šírila len ústne či telefonicky v pomerne úzkom kruhu vyvolených pozvaných hostí, ktorí do negalerijného priestoru vchádzali akoby s neistotou, čo ich vlastne čaká. Pocit z priam sprisahaneckej atmosféry symbolicky a dokonca až dojemne znásoboval fakt, že medzi prítomnými boli mnohí z výtvarníkov, ktorí v časoch normalizácie smeli prezentovať svoju tvorbu len potajme v bytoch, ateliéroch či v iných nevýstavných priestoroch.
Takýto osud je dôverne známy aj Rudolfovi Filovi, ktorý načas vyzdobil foyer kina Lumiére sériou svojich aktuálnych premalieb. Výber miesta výstavy Slnko v sieti? Premaľované! nebol náhodný, Fila tentoraz maliarskym gestom neozvláštnil svoje staršie obrazy či diela iných autorov, ale čiernobiele fotografie z filmu Slnko v sieti. Tie sa ocitli v kalendári, ktorý vyšiel pri príležitosti polstoročnice premiéry snímky režiséra Štefana Uhera, predstavujúcej zásadný prelom v československej kinematografii. To inšpirovalo estetika Petra Michaloviča, ktorý oslovil Filu, aby sa svojimi obľúbenými premaľbami pokúsil o intepretáciu filmových fotografií i pôvodných plagátov k filmu od Milana Paštéku. Vznikla séria artefaktov, kde Filove rozmanité (myšlienkou i intenzitou) zásahy nesú ako vždy originálnu pečať intervencie, autorského privlastnenia a obohatenia pôvodného diela o nové netušené významy.
