Skupinu Typhoid by veľká firma asi nevydala.
Propagačný leták Deadredu k dnes už vypredanej kompilácii.
založila vydavateľstvo Slnko Records. Na Slovensku je ich viac - hudobníkov, nadšených fanúšikov a ľudí, ktorí sa pustili do biznisu s názvom nezávislé hudobné vydavateľstvo. Dôvody? Majú radi hudbu, ktorú by im veľké firmy nevydali, alebo nemajú veľa peňazí. Iní to jednoducho chcú skúsiť bez zahraničnej centrály za chrbtom.
Hlavou proti hrubému múru
„Nevedela by som si predstaviť spoluprácu s veľkou firmou, lebo mám problémy spolupracovať aj s ľuďmi na našej úrovni. Potrebujem si s ľuďmi rozumieť, až potom s nimi robiť,“ hovorí Šina. Bojí sa, že veľké vydavateľstvo by nerozumelo jej hudbe. Dvaja chalani z kapely Nylon Union založili Deadred Records a rozbehli ho svojou prvou platňou. Na ich webovej stránke stojí: chceme ísť hlavou proti hrubému múru.
„Asi budem musieť ten text trochu zmeniť, odhodlanie stále máme, ale borenie nejakých múrov nás už neláka,“ hovorí Martin Turzík. „Stále je to skôr zábava popri povinnostiach, ale chceme tomu udržať určitú úroveň a vlastný štýl, aj keď nebudeme ročne chrliť na trh kvantá titulov.“ Tieto dve vydavateľstvá sa rozhodli vydať svoje vlastné nahrávky, za ich nezávislosťou netreba hľadať žiadne ideologické dôvody.
Deathmetal nie je len hudba, je to štýl života, ktorý združuje komunitu ľudí. Nekomerčnú metalovú hudbu by dnes nevydal žiaden veľký label, aj keď Juraj Haríň z vydavateľstva Immortal Souls v Ružomberku si myslí, že „vyššia kultúrna sféra by sa dokázala na metale rýchlo a úspešne nabaliť.“ Metalové kapely sa však komerčným značkám neupíšu: „Je to zlodejský biznis,“ dodáva Haríň.
Nie všetci malí vydavatelia chcú ostať v undergrounde. Trnavská firma Monti Records je prvým vydavateľstvom na Slovensku, ktoré sa spojilo s veľkou nahrávacou spoločnosťou Warner Music. Ako hovorí jej majiteľ Tibor Gruber: „Podľa anglického hesla: keď ich nemôžeš premôcť, pridaj sa k nim.“ Monti, ktoré vydáva bluesovú scénu, ale aj novú progresívnu Hudbu z Marsu, vzniklo ešte za federálnych čias v roku 1991. Ako jedna z mála vtedajších hudobných firiem prežilo až do dnešných dní. V súčasnosti je však firma na bode mrazu, odkedy Warner výrazne obmedzil svoje aktivity u nás. Známym umelcom sa nebráni ani Millenium Records, ktoré v katalógu ponúka súčasne Petra Lipu, šansoniérku Alenu Čermákovú, aj etnospeváčku Sue Vesan.
„Oslovilo nás niekoľko umelcov, ktorí neboli spokojní so spoluprácou s inými vydavateľstvami. Nám sa tá myšlienka zapáčila, a tak v roku 2000 vyšli prvé tituly,“ hovorí zástupca Millenium Records Ivan Juráš.
Namiesto letákov sieť
Kapela Dlhé diely vydá album. S propagáciou, akú by svojim interpretom urobila vydavateľská silná päťka, nemôže rátať. „Hudobné vydavateľstvá súťažia v tom, ako spolupracujú s umelcami, médiami a predajcami nosičov,“ hovorí Ivan Juráš z Millenia. „Komerčné médiá, ktoré dostali naše CD, nám ani nepovedali ďakujem. Vo Fun rádiu ho doteraz nezaradili na playlist,“ hovorí Šina.
Slnko Records sa však nespolieha len na záujem novinárov, ktorí o nich chcú písať. Pred pár rokmi by im musel stačiť trh tvorený malým stolíkom na koncerte alebo plagátik visiaci niekde v kúte obchodu. Dnes sa prostredníctvom internetu otvára trh takmer do nekonečného priestoru.
„Stále dávame o sebe vedieť prostredníctvom internetu a jeden náš priaznivec nosí tričko s naším logom,“ smeje sa Martin Turzík z Deadredu. Ich cédečka si takto kúpil aj niekto v Amerike. Lenže internet nie je u nás všemocný. „Internet určite nie,“ hovorí Peter Gašparovič z Rock Extremum, obchodu s metalovou hudbou, predtým aj vydavateľstva. Len málo z ich zákazníkov má k nemu prístup. Ostávajú časopisy a letáky, ktoré sa rozosielajú poštou po celom svete.
Obyčajný demáč alebo výrobok?
Kde je hranica medzi oficiálnym albumom a obyčajnou demonahrávkou, akú si môže doma vyrobiť každý? Hudobní kritici v Čechách o tom vedú spory. Napaľovanie je pre niektoré malé značky jedinou cestou, ako fungovať.
„Ja osobne bojujem proti pirátstvu a napaľovaniu,“ hovorí Haríň z Immortal Souls, ktorý necháva cédečka lisovať v Čechách. V katalógu jeho vydavateľstva sú dánske, švédske či americké kapely. Slovenský objav, kapelu Dementor, im prebrala významná francúzska značka Osmose.
Turzík z Deadredu tvrdí, že hlavným problémom v prípade oficiálne napaľovaných cédečiek je ich kvalita - nie všetky prehrávače reagujú na vložený disk. „Pokiaľ sa to napáli na kvalitné médium, ktoré sa potlačí štandardnou sieťotlačou a zabalí do kvalitného obalu, je to kompletný produkt. Náš ďalší titul bude vyprodukovaný presne takýmto spôsobom. Videl som však už predávať aj disky popísané fixou s xeroxovaným obalom, tie beriem skôr ako demo a netrúfol by som si za ne pýtať peniaze ako za bežné cédečko.“
Slnko Records však teraz nemá inú možnosť. „Nejde o médium, ide predsa o hudbu,“ myslí si Šina. „Keď to niektorým ľuďom prekáža, možno ich aj strácame, ale ja s tým nemôžem nič urobiť.“ Na jeden záťah Slnko Records vydalo minulú jeseň štyri CD, na jar ďalšie dve.
Vydávanie CD je obchod ako každý iný. „Vždy tu budú nadšenci, ktorí zoženú peniaze, ale z ekonomického hľadiska nezávislé vydavateľstvá nemôžu fungovať. Slovenský trh je príliš malý,“ myslí si Gruber z Monti Records, ktorý zažil ešte federálny trh.
Naši interpreti do sveta
U českého suseda nezávislá distribúcia funguje lepšie a poskytuje viac možností. Slovenská alternatívna hudba by mohla byť zaujímavá aj pre nich. Po pozitívnej recenzii v českom časopise MusiQ sa Slnko Records dohodli s Black Pointom, ktorý ich tam bude distribuovať. Deadred spolu s Čechami vydáva soundtrack k predstaveniu pražského divadla M.U.T. Zopár slovenských punkových a hardcorových kapiel vydáva svoje platne rovno pod českými nezávislými značkami. Tam sa tešia aj väčšej popularite.
„Myslíme si, že dobrá hudba si vždy nájde svojho poslucháča. V týchto dňoch sa napríklad v západnej Európe začal predávať album Sui Vesan, ktorá sa tak stala jednou z mála slovenských interpretov, predávajúcich svoje platne v zahraničí,“ pýši sa Ivan Juráš nedávno vydanou speváčkou.
Zvláštnosťou je, že taký okrajový žáner, akým je metal, má na naše pomery nezvyčajne prepracovanú sieť po celom svete. Zoženiete skoro všetko, aj rarity. „Spolupráca je rozbehnutá takmer s každou krajinou na svete vrátane Kórey, Egypta, Nového Zélandu alebo Indie. Všade existujú prívrženci metalu,“ hovorí Juraj Haríň.
Vo svete zúriaca recesia hudobného priemyslu sa prejavuje aj u nás. Rozkladá ich pirátstvo cez internet, nesloboda a málo pružný krok mamutích firiem. Niekde tu je šanca pre malé značky. „Bola by som rada, keby si ľudia, ktorí robia hudbu ako my, doma na kolene, uvedomili, že to nikto za nich neurobí, musia si pomôcť sami,“ odkazuje Šina.
Čo si o nezávislých myslia iní?
Róbert Sedlák, Sony Music/Bonton
Spoluprácu s malými značkami si viem predstaviť, aj sa to svojím spôsobom deje. Keď pre nás producent pripraví projekt a rozdelia sa náklady i prípadný zisk, alebo ak ponúkne hotový projekt. Menšie vydavateľstvá môžu byť pružnejšie pri vyhľadávaní nových tvárí. Sú nízkorozpočtové, preto „nepotrebujú“ veľký zisk a môžu sa venovať okrajovým žánrom.
Demeter, robí playlist vo Fun rádiu
Aj malé vydavateľstvá skúšajú dostať svoje produkty do rádia. My však nerozlišujeme medzi hudbou, ktorú sem dodávajú veľké vydavateľstvá a tie ostatné, pozeráme skôr na to, či sa pesničky hodia do formátu rádia a či ich chceme hrať.
Sonia, speváčka v Universal Music
Prvý album som vydala v malej firme a dopadlo to zle. Potrebujem mať zabezpečené promo a neprekáža mi ani požiadavka robiť hity. Keby som nerobila hudbu so zámerom mať hity, nemusela by som vydávať žiadnu platňu v žiadnom vydavateľstve. Mohla by som si spievať doma vo vani.
Daniel Baláž, moderátor Rock FM
Z nezávislých vydavateľov a distributérov ma zaujímajú vlastne len Slnko Records a Wegart. Spolupracuje sa mi s nimi výborne. Dostávam e-mailom informácie o chystaných novinkách, tie na ktoré reflektujem, hneď dostanem. Problémom nie sú ani rozhovory s umelcami, ceny do súťaží. Občas mi pripomínajú charitu, no pánboh za ňu zaplať. Ale prekvapujúco dobre funguje spolupráca aj s veľkými vydavateľstvami, lebo zväčša mi nejde o ich priority, ale o tituly, z ktorých tu aj napriek výhode v podobe predajných miest v hypermarketoch, predajú len o čosi viac ako nezávislí vo svojich intelektuálskych brlôžkoch.
Autor: DENISA VOLOŠČUKOVÁ, PETER BÁLIK
