Antoine Bello: Falzifikátori. Vyd. Inaque.sk.
Konšpiračné teórie sú svojský fenomén. No nech sa tvária akokoľvek, v skutočnosti robia toto: zložitý, často chaotický, náhodný a nepredvídateľný svet zjednodušujú ľuďom na únosnú mieru. Ale dôležitejšie azda je, že sú pre široké publikum „sexi“.
Neprekvapí preto, že kníhkupectvá sú plné písmenkového braku o sprisahaniach a ich odkrytiach, postbrownovských poptrilerov, ktoré odhaľujú tajomné a mystické zákutia svetovej moci.
Antoine Bello sa však v románe Falzifikátori (vyd. Inaque.sk) rozhodol postaviť na druhú stranu – kým zvyčajne hrdina podobných kníh takéto konšpirácie rozplieta, Islanďan Sliv Dartunghuver musí „výmysly“ vytvárať.
Mení sa svet, nič menej
Na prvý pohľad to vyzerá ako šikovný nápad. A dobrý začiatok pre knihu, ktorá by mohla prekročiť žánrové obmedzenia – počnúc hlúposťou a končiac nedoštudovanými faktmi. Problémom však je, že táto kniha je rovnako ako všetky podobné vlastne celkom hlúpa a má nedoštudované reálie.
Od beletrie človek nemusí očakávať práve uveriteľné situácie ani encyklopedické znalosti, no rúbať stromy na Islande (kde stromy rastú len pred chatkami ľudí, ktorí si ich tam sami priviezli a vysadili) sa dá len veľmi ťažko a grécky mytologický boh sna tiež nie je žena. A vlastne, aj tých gramatických chýb by mohlo byť menej.
To všetko by sa však dalo odpustiť. Účelom podobných kníh, v ktorých sa „mení svet, nič viac a nič menej“, je totiž pobaviť čitateľa, poskytnúť mu strhujúci príbeh, občas nejakú naháňačku, streľbu, úteky a odhalenia.
Lenže Falzifikátori, aj napriek niektorým nápadom, sú vlastne celkom nudná, rozvláčna kniha. Navyše, ťažkopádna a plná jazyka, ktorý zakopáva o slová – a samotné čítanie sa stáva námahou. A to je čosi, čo od podobných „plážových kníh“ očakáva len málokto.
Iba nápad
Falzifikátori sú – použijúc príšerné klišé – premárnená šanca. Majú výborný nápad, škoda len, že ten nápad niekto nezoškrtal o dobrých dvesto strán, nezbavil balastu, zbytočných fráz a faktických nezmyslov.
Potom by to mohla byť aj dobrá kniha. Takto je „iba“ rovnaká ako desiatky ďalších, ktorým sa následne zbytočne nadáva žánrové.
