Ako vzniká hit: Na krásnom modrom Dunaji

Začínajúci režisér s partiou kamarátov získa peniaze a nakrúti bláznivú štvorhodinovú detektívku. To sa mohlo stať iba v roku 1994.

Maroš Kramár s policajtmi počas nakrúcania filmu na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.(Zdroj: Peter Procházka)

Začínajúci režisér s partiou kamarátov získa peniaze a nakrúti bláznivú štvorhodinovú detektívku. Na krásnom modrom Dunaji mohol vzniknúť iba v čudesných deväťdesiatych rokoch, ktoré zrkadlí ako žiaden iný film.

Rok 1989 priniesol umelcom slobodu, ale film bol trochu pozadu. Kým hudobníci, výtvarníci či literáti sa mohli v tvorbe naplno rozbehnúť, zneistení filmári sa len začínali obzerať po nových témach. Pritom zistili, že v zásuvkách na nich nečakajú nijaké úžasné scenáre a čo viac, pred očami sa im rozpadáva filmový priemysel.

Úpadok, ktorý vlastne trvá dodnes, postihol všetky filmové profesie a na Slovensku preto v roku 1994 vznikli len dva dlhé filmy. Jedným z nich je Na krásnom modrom Dunaji Štefana Semjana.

Slávna scéna alebo jediná krádež trolejbusu v slovenskom filme:

Generačný manifest

Traja kamaráti fingujú lúpež obrazu Andyho Warhola a vodia za nos spomalených policajtov. Je to trochu bláznivá detektívka a jej zamotaný príbeh funguje skôr na druhé pozretie. Čo však oceníte už na prvý krát, je verný obraz ošarpanej Bratislavy.

Debut mladého režiséra, ktorý vznikol takmer zázrakom, sa dostal do desiatky najúspešnejších novodobých domácich filmov. Stal sa z neho kult, hoci nikdy nevyšiel na DVD a v nekvalitných kópiách koluje medzi fanúšikmi, ktorí z neho recitujú repliky.

V čase vzniku však okrem prvej naháňačky automobilov priniesol najmä generačný manifest. Žiaden iný film totiž lepšie nezrkadlí deväťdesiate roky. Chaotické časy, keď sa tridsiatnici opití slobodou a nádejou kolektívne prihlásili o slovo ako generácia – po prvý aj posledný raz.

dunajprachy.jpg

Traja bohémi: Maroš Kramár, Juraj Johanides, Ady Hajdu. Tak ako režisér Semjan aj Johanides patril k nádejnej generácii mladých filmárov. Neskôr ho zlákala reklama, dodnes nenakrútil hraný celovečerný film. Foto - SFÚ

Happening filmový

„Na začiatku rokov 1990 - 1991 začal vznikať scenár, ktorý sa odvíjal od jediného nápadu – krádeže obrazu Andyho Warhola,“ spomína hudobník, filmár a scenárista Maroš Hečko.

info
Na krásnom modrom Dunaji
  • Premiéra: 3. júna 1994
  • Réžia: Štefan Semjan
  • Scenár: Maroš Hečko, Štefan Semjan
  • Hudba: John Lurie
  • Kamera: Martin Štrba
  • Produkcia: Slovenský filmový ústav Bratislava, Slovenská televízia Bratislava, JMB Film & TV Production
  • Hrajú: Juraj Johanides, Maroš Kramár, Ady Hajdu, Marián Labuda, Matej Landl, Richard Stanke, Anna Šišková a ďalší

Warhola si nevybrali náhodou. Slávny americký výtvarník so slovenskými koreňmi sa po revolúcii začal aj u nás dostávať do povedomia a v Medzilaborciach mu otvárali múzeum. Práve o Warholovi a rodisku jeho rodičov Hečko so Semjanom predtým nakrútili dokument.

Dialógy Na krásnom modrom Dunaji spolu písali denne takmer rok.

„Od začiatku šlo o generačnú výpoveď a väčšinu úloh sme šili na známych z partie. Nie nadarmo to bol film o troch kamarátoch. Je v ňom veľa poézie, no oni tak žili a vo filme sa mohli realizovať, zahrať samých seba. Pôvodné trio mali tvoriť Ady Hajdu, Ďuro Johanides a Roman Luknár. Nakrúcanie sa však odkladalo a Luknár nechcel prísť o angažmán v Španielsku. Nahradil ho Maroš Kramár, napriek tomu, že patril k trochu staršej generácii.“

Aj samotné nakrúcanie pripomínalo kamarátsky večierok. Pamätníci spomínajú na happening, pri ktorom sa stretla komunita filmárov, hercov, výtvarníkov a hudobníkov – dnešných päťdesiatnikov.

Problém dĺžkový

Nakrútiť v tom čase na Slovensku film bolo takmer nemožné. Nedalo sa spoľahnúť na kolibské štúdiá, tie už dobehli plány zo socializmu a čakala ich privatizácia. A súkromné produkčné spoločnosti by sa samé nepustili do rizika bez štátnej podpory. Veci pohol až úspech v zahraničí.

Keď scenár ocenili na americkom festivale Sundance a vo Francúzsku dostal cenu ministerstva kultúry, päť miliónov korún filmárom priklepol fond Pro Slovakia.

Tradujú sa slová, ako to vraj komentoval jeden z členov dobroprajnej komisie: „Chlapci, my vieme, že z toho dobrý film nebude, ale spravte si ho. My vám tie peniaze dáme.“

Po tom, ako producent Rudolf Biermann nakrúcanie trikrát odložil, projekt prevzala spoločnosť JMB Milana Stráňavu. Problém však zostal – dĺžka. Scenár mal 360 strán a prvú verziu nestlačili pod štyri hodiny.

Metráž, ktorá pre väčšinu distribútorov znamená komerčnú samovraždu, aj po rokoch Hečko obhajuje ako zámer: „Od začiatku sme plánovali dlhočizné kino, možno rozdelené na dva diely. Semjan experimentoval a my sme nechceli príbeh v klasickej dĺžke ani schému hollywoodskej trojaktovky.“

dunajplagat-r893.jpg

Ako vidieť na plagáte, Ady Hajdu sa v roku 1994 písal Vlado. Na film sa po rokoch spomínalo v Adyho Divadle v podpalubí, na akcii sa zúčastnili desiatky fanúšikov, ktorí naspamäť ovládali celé dialógy. Foto - SFÚ

Amaterizmus filmový?

Na tlak distribútora mala konečná verzia iba dve hodiny a diváci sami videli, že strihy najviac uškodili príbehu. Ten mal – jemne povedané – medzery.

„Čo je najsmutnejšie, pôvodný materiál asi bude nenávratne stratený,“ ľutuje Hečko. „Zistili sme to, až keď za Milanom Stráňavom prišiel sponzor a navrhoval pokračovanie po dvadsiatich rokoch. Vtedy vznikol nápad urobiť director´s cut a prestrihať film do pôvodnej dĺžky, Slovenská televízia však v archíve materiály nenašla. Škoda, mohol to byť najdlhší slovenský film.“

S návštevnosťou päťdesiatsedemtisíc divákov je tak Na krásnom modrom Dunaji aspoň v rebríčku desiatich najúspešnejších slovenských filmov po roku 1993. Tak isto platí, že tento experiment nesadne každému a knižné Dejiny slovenského filmu dokonca hovoria o filmárskom amaterizme.

„Sú tam kiksy ako zabudnutý mikrofón či scény, keď herci kričia na kameramana,“ uzatvára Maroš Hečko. „Také scudzovacie prvky však používali už filmári francúzskej novej vlny. Semjan ich zbožňoval, neprekrúcal chybné scény.“

ico

Reku, ty si nám tu chýbal

Na krásnom modrom Dunaji je jediný celovečerný film ŠTEFANA SEMJANA.

dunajsemjan.jpgAko si pamätáte Bratislavu na začiatku deväťdesiatych rokov?

Atmosféra Bratislavy bola o chlp znesiteľnejšia ako vo zvyšku tejto nešťastnej krajiny. Alebo sme si to vtedy aspoň mysleli.

Nechceli ste debutovať v Prahe, kde ste študovali?

Ešte za socializmu mi môj pražský pedagóg Ludvik Ráža navrhoval, nech zostanem v Prahe, ale ja som odmietol. Robiť niekomu asistenta, to nebolo pre mňa, navyše on ma volal do strany. My sme to komunistom túžili natrieť doma na Slovensku. Boli sme plní energie, chceli sme poslať do zadku všetkých tých kolaborantov z Koliby.

Na krásnom modrom Dunaji mal byť päťhodinový film. To ste mysleli vážne?

Film mal päť hodín, pretože bol taký dlhý scenár. Bol som nešťastný, keď sme museli vyhodiť celé scény a kadečo amputovať pre distribúciu, logike príbehu to nepridalo. Čo viac, boli sme hlúpi a nedali sme pozor, takže sa nezachoval režijný zostrih. Kadečo sa však dá domyslieť aj zo zvyšku. Keď som film videl teraz po rokoch, akceptoval som ho. Dá sa na ňom baviť, zrejme to závisí od vzdelania a nastavenia diváka.

Vo filme znie hudba amerického nezávislého umelca Johna Lurieho. On o tom vedel?

Keď sme mu volali do New Yorku, Lurie sa práve chystal do Európy a pozval nás na koncert do Tübingenu. Živo sa pamätám, ako v zákulisí so svojou kapelou The Lounge Lizards sedeli pri bohatom občerstvení. Keď ma zbadal v mojom žltom baloniaku, prestal fúkať do trúbky a vraví, reku, ty si nám tu chýbal. O pár dní sme Luriemu v stuttgartskom hoteli dali exemplár mojej a Terenovej básnickej bibliofílie, fľašu ruskej vodky a neviem, či mu Laco neposlal po nás aj svoju divú kravatu. John nám sľúbil hudbu k filmu, no potom mal akési problémy, neviem, či ho práve neopúšťala žena. Tak nám iba odkázal, že na hudbu si čas nenájde, ale ak chceme, môžeme použiť hudbu z jeho albumu Voice Of Chunk.

Nikdy ste nechceli nakrútiť ďalší film?

Ambíciu som mal, aj stále mám. Iba som načas vyčerpal ilúzie. Prestalo ma baviť kričať, opájal som sa obyčajným životom. Na druhej strane, nemá zmysel nakrúcať za každú cenu. Dôležitý je naliehavý dôvod, prečo vyrozprávať príbeh. Kedysi bola tá naliehavosť v túžbe robiť svet lepším. No čím je človek starší, tým viac pochybuje, že je to možné.

Miloš Krekovič

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Prežil som autonehodu. Teraz som vďačný za každý deň
  2. Dvojnásobný šampión v rozhovore o ceste, ktorá mu priniesla zisk
  3. Cestou - necestou
  4. Premier Club Nitra: Výborne čapovanú Plzeň hľadajte v centre
  5. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci
  6. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností
  7. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie
  8. Zábavný aj sebavedomý
  9. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3
  10. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo
  1. Nové bývanie bez murovania
  2. Prežil som autonehodu. Teraz som vďačný za každý deň
  3. Dvojnásobný šampión v rozhovore o ceste, ktorá mu priniesla zisk
  4. Cestou - necestou
  5. Za štadiónom Lokomotívy rastie zaujímavý projekt
  6. Premier Club Nitra: Výborne čapovanú Plzeň hľadajte v centre
  7. Konferencia o využívaní ITP v trestnom konaní splnila svoj cieľ
  8. Nadácia Poštovej banky podporí grantom folklór a tradície
  9. Najlepšie obnovený bytový dom 2016 je v Prešove
  10. Najlepšie obnovený bytový dom 2016 je v Prešove
  1. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie 26 757
  2. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci 9 169
  3. Prežil som autonehodu. Teraz som vďačný za každý deň 7 830
  4. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností 4 331
  5. Zábavný aj sebavedomý 4 229
  6. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3 3 914
  7. Ikonický Harley-Davidson za bezkonkurenčnú cenu 2 958
  8. Za štadiónom Lokomotívy rastie zaujímavý projekt 2 509
  9. Zákaznícky servis Martinusu sa dostal medzi svetovú špičku 2 422
  10. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo 2 416

Téma: TV Oko


Článok je zaradený aj do ďalších tém Ako vzniká hit

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Široký vlastní Váhostav cez majora z ŠtB

Vyšetrovanie ukázalo, že Váhostav pre oligarchu Juraja Širokého vlastní jeho niekdajší nadriadený z americkej misie v ŠtB.

KOMENTÁRE

Prečo Široký skrýva vzťah k firme až na Novom Zélande?

Pýtali sme sa už viackrát, tak len aby sme nevyšli z cviku.

DOMOV

Poznali Gauliedera. Vylučujú, že by spáchal samovraždu

Mal dokumenty, ktoré by boli aktuálne, keby sa zrušili amnestie.

DOMOV

Psychológ: V prípade Gauliedera nemožno vylúčiť nič

Ale je to absurdný vývoj, hovorí psychológ TIBOR HROZÁŇ.

Neprehliadnite tiež

Život mníšky: 24 hodín pochybností a jedna minúta nádeje

Poľské mníšky znásilnili cez vojnu sovietski vojaci. Ich príbeh sfilmovali.

Len málo mužov sa ničoho nebojí. Ich odvaha sa časom minie

Kniha Prach, čo padá zo snov je strhujúcim obrazom vplyvu vojny na psychiku.

Zomrela speváčka Věra Špinarová. Babička z chalupy mala mocný hlas

Jej bežný zjav nezodpovedal tomu, čo dokázala.

Kňažko si v Prahe prevzal Cenu Thálie v kategórii činohra

Odborná porota ocenila jeho herecký koncert v monodráme Shylock Divadla Na Jezerce.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop