Ilona Németh, významná osobnosť súčasnej výtvarnej scény Slovenska, je známa svojím konzekventným občianskym postojom. Pravdepodobne jej vôbec nenapadlo, že ako výtvarníčka bude nútená aj mimo územia Slovenska zaujať jednoznačný postoj k dianiu v kultúre, umení a spoločnosti, ako sa jej stalo koncom minulého roka v Budapešti.
Svoj pôvodný projekt pre tamojšie Ernst Múzeum zmenila na osobnú výpoveď s názvom Dilema – dôvodom bola nemožnosť vystavovať v spoločensko-politickom kontexte dnešného Maďarska pôvodný zámer, ktorého súčasťou bol aj rozhovor so svetoznámou filozofkou Ágnes Hellerovou. Popri kladnej kritike sa okamžite ozvali zástancovia apolitickosti umenia a vyjadrovali svoju (predstieranú) ľútosť nad chýbajúcim rozhovorom s Hellerovou. Naznačovali aj nezvládnutie projektu zo strany výtvarníčky...
Od Dilemy k Priestoru identity
Po troch mesiacovch sa výstava presunula do Východoslovenskej galérie v Košiciach. Už jej názov Priestor identity naznačuje, že nastal významný posun: projekt sa realizuje v celej svojej šírke. Práve tento moment dodáva pridanú hodnotu košickej prezentácii, veď je priamym odkazom pochybovačom do Budapešti.
Rozhovor s Hellerovou o svojej babičke, ktorá bola prvou poslucháčkou viedenskej univerzity, nás uvádza do situácie dobovej rodovej nerovnosti. Vyjadruje to aj netradičná videoprojekcia, ak si sadneme na vyznačené miesto, v tom okamihu sa paraván zo skla premení na nepriehľadné sklo a zažívame rovnaké oddelenie od skutočného diania, ako vtedy poslucháčka slávnej univerzity.
Reakcia na genius loci
Téma rodovosti rezonuje aj v troch videách so spoločným názvom 8 mužov. Rozprávajú o osudoch žien troch generácií maďarskej rodiny na Žitnom ostrove, ktoré predčasne stratili svojich mužov. Autorka svojím príznačným spôsobom reagovala na duch miesta a v salóniku intendantúry mečiarovskej éry doplnila pánsky nábytok o svoje autorské relikviáre.
Celá výstavu môžeme interpretovať ako „doinštaláciu“ galerijného priestoru, nielen kópia dobového nábytku, ale aj výtvarné diela tohto traktu zostali väčšinou na pôvodnom mieste ako súčasť Némethovej výstavy.
Aj centrálna časť prezentácie – Hľadisko – je vedomou reakciou na genius loci. Reprezentatívna miestnosť bývalého župného domu, neskôr Domu košického vládneho programu, kde väčšinou vynášali rozsudky, podpisovali individuálne a kolektívne osudy, sa teraz stala auditóriom, aj súdnou sieňou či hľadiskom predstavenia, politického súperenia.
Hľadisko postavené z troch strán, štyri rady stoličiek oproti sebe bez pódia a hlavných predstaviteľov. Je to prisvojenie si historických priestorov ako verejného priestoru.
Výstava Ilony Némethovej je prístupná vo Východoslovenskej galérii v Košiciach do 15. apríla, koncom mesiaca pokračuje projekt prezentáciou v brnianskom Dome umenia.
