„Rozmýšľala som, že možno viac než akýkoľvek slogan či politické gesto povie o krajine, o ktorej máte toľko predsudkov, to, že tam v roku 1958 zomrel muž z lásky k žene,“ povedala pre britský Guardian Marjane Satrapi. Pôvodom Iránka, súčasne žijúca v Paríži, už svoje detstvo a mladosť poznačené vojnou a revolúciou vyrozprávala v inom príbehu – animovanom filme Persepolis, ktorý zožal svetový úspech.
Teraz sa spolu s ilustrátorom a spisovateľom Vincentom Paronnaudom, s ktorým spolupracovala aj na Persepolise, rozhodla ukázať Irán v dobe, keď ešte nebola na svete. Ich film Kura na slivkách (Poulet aux prunes) predstavila vlani na festivale v Benátkach. Teraz ho uvádza aj Festival frankofónneho filmu v Bratislave.
Perzská rozprávka
„Kde bolo, tam bolo...“ tak sa vraj začínajú všetky perzské rozprávky, a film zo starobylého centra Teheránu tiež medzi ne patrí. Opäť je založený na kreslenej komiksovej podobe, ale na rozdiel od Persepolisu ide o hraný film, hoci sa zopár animácií objaví aj tu. Hlavnou postavou je slávny huslista Nasser Ali, Satrapin prastrýko. Politika ide tentoraz takmer celkom do úzadia, dôležitá je predsa láska. A smrť.
Radšej s nadhľadom
Nasser Ali sa totiž rozhodne umrieť. Jeho husle sú zničené a on už nedokáže na žiadnych hrať tak, aby mal z toho radosť. Alebo spočíva jeho nešťastie niekde inde? Postupne sa príbeh v siedmich dňoch vracia do jeho minulosti, ale predostiera aj zdanlivú budúcnosť, a najmä odhaľuje príčiny jeho nešťastia. Áno, celé to môže pôsobiť nesmierne pateticky, ale pravdou je, že film sa chvíľu odvíja na úrovni parodovania lepkavých romantických filmov, chvíľu je veľmi vážnym, inokedy pôvabne poetickým.
Fanúšikovia Persepolisu budú zrejme čakať čosi viac – viac spoločenských a kultúrnych rozdielov, viac politiky, viac histórie aj akcie. Namiesto toho uvidia pomerne jednoduchý príbeh. Láska aj smrť sú v ňom však celkom skutočné, napriek tomu, že sa o nich rozpráva s nadhľadom. Pre istotu. Veď kto dnes porozumie nezmyselnej voľbe smrti pre lásku?