Pred štyrmi rokmi zorganizovala jednu, teraz ďalšie dve výstavy s dielami svojich príbuzných a priateľov. Preto má teraz Veronika Rónaiová pocit, že už povedala o sebe takmer všetko.
„Už nemám žiadne tajomstvá,“ hovorila spontánne na vernisáži výstav Sociálna sonda 2 a 3 Veronika Rónaiová. „Kto sem príde, bude už o mne vedieť úplne všetko.“ Nie však preto, že by na nich vystavila väčšinu tvorby. Práve naopak – jej vlastných diel je tam minimum v porovnaní s tými, ktoré ju ovplyvňovali a ovplyvňujú. V bratislavskom Dome umenia sú totiž diela Troch mužov jej života – otca, manžela a syna plus diela siedmich kolegov umelcov.
„Od detstva sa neustále pohybujem medzi výtvarníkmi. Môžem sa tváriť, že ma to neovplyvnilo, ale to nie je pravda. V práci umelca sa vždy ukáže aj jeho okolie – sociálny aspekt,“ hovorí autorka o výstavnom projekte.
Sociálna sonda 2: Veronika Rónaiová a jej sedem kolegov umelcov z Trnavskej univerzity.
Otec, manžel a syn
„Máloktoré sedemročné dieťa hneď maľuje olejovými farbami,“ hovorí Rónaiová. V úvode jej Troch mužov je totiž malý obrázok kvetinového zátišia, ktorý urobila ako dievča. Mala totiž prístup do ateliéru otca, známeho maliara Juliána Fila. „Páčilo sa mi, že bol čosi ako alchymista, stále hľadal novinky, miešal rôzne emulzie. Občas potreboval asistenciu a tou som bola ja ako najstaršia z detí, a zároveň tá, čo o to mala skutočný záujem,“ spomína.
O úlohe umelkyne mala kedysi romantické predstavy: „Mali sme doma skvelú knižnicu, čítala som van Goghove listy, bola som nadšená – chcela som byť veľkou umelkyňou a zasvätiť umeniu život,“ hovorí so smiechom.
Zmienky o silnom vplyve otcovej tvorby sa s ňou spájali od začiatku. „Priznám sa, že ma to občas hnevalo, ale myslím, že nikdy to nebolo celkom jednoznačné. Otcovi, samozrejme, lichotilo, keď ho stavali do úlohy akéhosi protagonistu, ktorý má nasledovníka,“ hovorí.
Postupne sa aj vplyvom výrazného pedagóga Rudolfa Filu, neskôr manžela, konceptuálneho umelca Petra Rónaia, a aj vlastným vývojom jej tvorba menila. Peter Rónai má na výstave výber diel, ktoré vznikali od osemdesiatych rokov po súčasnosť. Tú ukazuje napríklad Fragment konšpiračného bytu či séria veľkoformátových QR kódov. Autorkinho syna Petra Rónaia ml. zase prezentuje cyklus fotografií Photo event.
Peter Rónai: Perfor Mary 1988.
Veronika Rónaiová: Dvojhlas - obraz v obraze, 2008.
Trikrát a dosť
Tretia sonda je pracovná, skúma osem osobností Katedry pedagogiky výtvarného umenia Trnavskej univerzity, na ktorej Veronika Rónaiová pôsobí. Blažej Baláž, šéf katedry, mal vraj vždy jasnú predstavu o ľuďoch, ktorí tam mali učiť. „Každý z nás má konceptuálne zázemie, ale u každého sa to prejavuje v celkom inej forme,“ vysvetľuje autorka rozsiahlej výstavy, na ktorej sa pod kurátorským dohľadom Vladimíra Beskida ocitli okrem šéfa katedry a nej aj Mária Balážová, Cyril Blažo, Štefan Blažo, Zuzana Branišová, Roman Gajdoš a Michal Moravčík.
Škoda, že druhú a tretiu sondu nedopĺňa aj tá prvá, ktorá bola v roku 2008 v Brne, a na ktorej Rónaiová vystavila diela asi dvadsiatky umelcov, ktorých obdivuje.
Už tieto dve totiž veľmi intímne hovoria o vzťahoch – so sebou samým, s umením, s ľuďmi, ktorí sa na ňom podieľajú aj s tými, ktorí ho prežívajú. Je to dobrodružná sonda do akýchsi súkromných dejín umenia. Pre ich autorku sú nateraz kompletné. Žiadna štvrtá sonda už vraj nebude. Osamelá, ktorú prvý raz Veronika Rónaiová namaľovala ešte počas vysokej školy, zdá sa, už nie je taká sama. Má dobrú spoločnosť.
