Režisér Juraj Nvota sa opäť vracia do minulosti. Nakrútil film na základe autentických príbehov z bývalého režimu a tvrdí, že podobným situáciám sme vystavení stále.
„Dúfam, že sme neurobili historický film,“ povedal pre SME po predpremiére Eštebáka režisér Juraj Nvota. „Príbeh totiž vždy musí mať nejaké reálie, v tomto prípade je to normalizácia, ale verím, že má istú analógiu s dneškom. Mladí aj dnes začínajú od nuly a sú vystavení voľbe – či budú robiť to, čo sa od nich očakáva, prispôsobia sa alebo budú robiť veci po svojom“.
Aj dnes má podľa neho strach, ktorý najviac ovplyvňuje činy hlavnej postavy Adama, v našich životoch miesto. „Vtedy to bola politika, dnes si možno každý rozmyslí, čo povie v práci nahlas, aby o ňu neprišiel.“
Eštebák vznikol v česko-slovensko-poľskej koprodukcii. V Česku bude mať premiéru v lete na festivale v Karlových Varoch, v Poľsku na jeseň. U nás už vo štvrtok.
Spisy, ktoré ožili
Film, ktorý pôjde do zahraničnej distribúcie pod pôvodným pracovným názvom Konfident, rozpráva príbeh mladého rádioamatéra. Ten sa pod vplyvom okolností zaviaže spolupracovať s tajnou políciou, pričom, samozrejme, netuší všetky následky. Film je inšpirovaný skutočnými príbehmi.
Ľubomír Slivka, autor scenára, mal pocit, že slovenský film dlhuje divákom reflexiu minulosti. „Išiel som do Ústavu pamäti národa a bádal som. Vyťahoval som spisy a čakal som, čo ma zaujme,“ hovorí Slivka, ktorý písal scenár aj k filmu Cinka Panna. „Natrafil som na spis muža, ktorý inštaloval v službách ŠtB telefóny, ktoré boli od začiatku napichnuté. On to však dotyčným vždy povedal. Neskôr im ešte aj pomáhal prejsť do Rakúska.“
Hlavný námet postupne dotváral ďalšími osudmi zo spisov, až vznikol finálny scenár.
Čia je to doba?
Hlavnú úlohu mladého eštebáka Adama si zahral populárny český herec Jiří Mádl. S dobou, ktorú zažil iba veľmi krátko, sa vraj nepotreboval veľmi dlho zžívať: „O tej dobe vieme naozaj dosť. Nie je to až taká minulosť. Stále sa nás týka, hovoria o nej rodičia, starí rodičia. Je to predsa aj naša doba, vidíme okolo seba budovy, ktoré v nej vznikli, my si teraz najviac nesieme následok,“ hovorí Mádl. „Snažil som sa reagovať prirodzene, tak ako by som reagoval na tie podmienky v skutočnosti a myslím, že by som sa zachoval rovnako ako moja postava,“ dodal.
Kto si trúfol na čo
Kľúčových eštebákov si zahrali českí herci Ondřej Vetchý a Jan Budař, z našich Ady Hajdu. Jan Budař to ironicky komentoval tým, že Česi sa tých úloh skrátka nebáli. Vraj mu neprekáža hrať sviňu: „Priznám sa, tiež som tak trochu sviňa. Všetci sme vlastne trochu zlí aj dobrí. Film je práve o tom – mapuje to, akým spôsobom sa k tomu staviame a ako sa v priebehu rokov to, či sme dobrí, alebo zlí, mení a vyvíja,“ hovoril po predpremiére.
V hlavnej ženskej úlohe uvidia diváci Michaelu Majerníkovú, vo vedľajšej Táňu Pauhofovú. Po filme Muzika (2007) Juraj Nvota opäť obsadil aj Mariána Geišberga či Dorotu Nvotovú a v úlohe učiteľa hrá aj Martin Geišberg, ktorého pesničky dotvárajú dej.
