Sú to veľmi intímne veci, ktoré nemal nikto vidieť. Koloman Sokol, zakladateľ slovenskej modernej grafiky, schovával v zásuvke akty, ktoré nikdy neplánoval vystavovať. Desať rokov po jeho smrti sa v súpise jeho diel objavili aj doteraz neuverejnené obrazy. Sto z jeho diel teraz vychádza v knihe, ktorú pokrstili v Galérii mesta Bratislavy.
„S Kolomanom Sokolom som sa zoznámil ešte v roku 1996. V tom čase sa práve presťahoval s manželkou k synovi Jurajovi do Tucsonu,“ spomína Ivan Jančár, riaditeľ Galérie mesta Bratislavy. Do Arizony za ním chodil potom každý rok až do jeho smrti, pripravovali spolu výstavy pre národné galérie v Budapešti aj v Bratislave či podklady pre film o Sokolovi.
Jančár spomína, že Sokol býval k nemu vždy ústretový. „Vždy som sa mohol medzi jeho vecami prehrabávať. Jeho ateliér mal bohémsky charakter, veci boli cez seba rôzne nahádzané,“ opisuje atmosféru, ktorú dokumentujú aj viaceré rodinné fotografie v knihe. Keď raz Sokol zaspal, otvoril Jančár jeden z jeho šuplíkov a našiel v ňom krásne akty. „Keď sa potom Sokol opäť zobudil, povedal mi, že tie si veru nesmiem pozerať, že to sú veľmi intímne veci, ktoré nikto nesmie vidieť,“ hovorí.
Zásadné diela
Po smrti Sokola v roku 2002 sa dedičia nechceli jeho pozostalosti dotýkať, kým ešte žila jeho manželka Lýdia. Keď v roku 2010 zomrela vo veku 103 rokov, rodina sa rozhodla, že urobí súpis jeho diel.
Okrem manželky Juraja Sokola Chrissi sa na ňom podieľala aj americká výtvarná teoretička Lee Karpiscak. Jančára pozvali minulý rok, aby si obrazy prezrel a ohodnotil. „S úžasom som zistil, že je medzi nimi veľmi veľa diel, ktoré nikdy neboli publikované. Buď zostali kdesi zabudnuté, alebo ich Sokol ani nechcel ukazovať. Vybrali sme z nich sto unikátnych obrazov. Medzi nimi diela zásadného charakteru, ktoré v mnohom menia pohľad na tvorbu Kolomana Sokola, často sú nesmierne sugestívne,“ vysvetľuje Jančár vznik knihy.
Diela majú široký tematický záber – nájdeme medzi nimi symbolický protest proti vojne, ale aj spomienku na rodinného vtáčika Robina či milovaného psa Samba, ktorý bol pôvodne pokusným psíkom. „Doniesol som ho tajne z nemocnice, bol s nami potom asi desať rokov. Otec s ním veľmi súcitil, keďže vedel, čím všetkým si predtým musel prejsť,“ vysvetľuje Sokolov syn Juraj, ktorý je momentálne tiež na Slovensku.
Predávať sa nebude
Publikácia obsahuje aj veľa aktov. O Žene z profilu, kresbe, ktorá sa dostala aj na obálku knihy, Sokolov syn veľa neprezradil. „Otec často robil akty zo starých gréckych diel,“ poznamenáva.
Kniha je riešená veľkoryso, mnohé detaily obrazov sú nazväčšované. „Práve na týchto drobnostiach vidno, aký bol Sokol brilantný kresliar. Až keď sa zväčšia na celú stranu, vidno, že je to perfektne zvládnutá kresba,“ dodáva.
Počet vybraných diel je symbolický, Koloman Sokol sa totiž dožil sto rokov. Desať z nich sa dá aktuálne vidieť v Paláci národov Úradovne OSN v Ženeve. Výstavu 35 kresieb a malieb a desiatich grafických listov pod názvom Život umelca v exile otvorili tento týždeň. „Dali nám veľkorysý priestor, úžasné miesto s výhľadom na Ženevské jazero. Na tomto mieste uvidia Sokola desaťtisíce ľudí,“ teší sa Jančár. No ponúkať kupcom sa nebude.
„Nerobíme plány na predaj týchto obrazov, niektoré z nich sú nám veľmi blízke, je veľmi ťažké ich predávať. Ja som s nimi vyrástol, sú už súčasťou rodiny,“ hovorí Juraj Sokol. Odhadovaná cena čerstvo zmapovaných umelcových diel sa podľa Jančára pohybuje od 10- do 15-tisíc eur.
Bez názvu (Antický motív), 1951/1976.
