Nápad vytvoriť priestor na kontakt našich operných svetobežníkov so slovenským publikom treba určite privítať. Zdá sa totiž, že riedky výskyt legionárov na domácich scénach je neraz dôsledkom nepochopiteľnej ignorancie zo strany čelných predstaviteľov slovenského hudobného života.
Sólistom pilotného koncertu sa stal širšej verejnosti asi najmenej známy pokoriteľ operných „osemtisícoviek“ (newyorská MET, viedenská Štátna opera, milánska La Scala), basista Štefan Kocán.
Hlavnou devízou jeho mladícky dravého, impozantného „bohatierskeho“ hlasu sú nádherne rezonujúce hĺbky. Najautentickejšie mu sedia dramatické polohy, mäkších či lyrickejších tónov je pomenej. V piesňovej časti večera poslucháčov doslova vtlačil do sedadiel vokálne strhujúcimi, dramaturgicky prepracovanými Piesňami a tancami smrti geniálneho búrliváka Musorgského.
Ale aj zo sentimentálnejších Čajkovského piesní Štefan Kocán vyťažil neobvyklé tóny – napríklad známu romantickú Serenádu Dona Juana okorenil hypnotizujúcou mačovskou charizmou.
Druhá časť večera patrila opere. V šnúre árií z diel Händela (Xerxes), Mozarta (Sarastro z Čarovnej flauty), Čajkovského (Gremin z Eugena Onegina), Verdiho (Fiesco zo Simona Boccanegru) zarezonovali najmä krčmová pieseň túlavého mnícha Varlaama (Musorgského Boris Godunov) a temperamentne odgradovaná ária Basilia (Rossiniho Barbier zo Sevilly), v ktorých Kocán dokladoval pohyblivosť hlasu i zmysel pre decentný hudobný humor.
Podobné razenie mali oba prídavky. Popri Glinkovej piesni interpretovanej vo vypaľujúcom tempe sa umelec publiku zavďačil známou áriou Kecala z Predanej nevesty, ktorú si o dva roky zaspieva aj v novej inscenácii newyorskej Metropolitnej opery. Koncertným partnerom Štefana Kocána bol Róbert Pechanec, klavírny interpret so zaslúženou povesťou speváckej korepetítorskej jednotky.
Úvodné podujatie ambiciózneho projektu sa vydarilo. Že to organizátori so svojím zámerom myslia vážne, o tom svedčí ďalší diel cyklu plánovaný už na 5. júna. Jeho hlavným hrdinom bude jeden z najvyhľadávanejších mozartovských a belcantových tenoristov mladej generácie Pavol Bršlík.
