Ak by sa niečo naozaj stalo, umelci sú pripravení.
Pred pár dňami sa tam skončila výstava troch umelkýň, ktorá svojím obsahom rozbúrila debatu o tom, čo je ešte umenie (a čo už porno). Jana Želibská, Lucia Tkáčová a Anetta Mona Chisa vystavili videá, na ktoré sa mohol prísť pozrieť len divák nad 18 rokov. Teraz sa bude v košickej Make Up Gallery hovoriť o konci sveta.
Projekt Koniec rokov sa začína dnes výstavou fotografií Jana Durinu, ktorý si za názov zvolil citát z básne Jaroslava Seiferta: To není obraz, to je stín.
Do začiatku zostáva...
„Idea je pomerne jasná, sami sme však zvedaví, ako na ňu kurátori a konkrétni umelci budú reagovať,“ povedal o projekte Koniec rokov Tomáš Makara z košickej galérie súčasného umenia. Projekt totiž postupne naplní sedem samostatných výstav umelcov, ktorých galéria oslovila.
V zozname vystavujúcich sú napríklad Michal Moravčík, Krištof Kintera, Daniel Pitín, ale aj Kassaboys, ktorí by mali realizovať finálnu inštaláciu v spolupráci s Fakultou umení Technickej univerzity. Mala by sa nachádzať vo verejnom priestore a podľa Makaru bude aj súčasťou úvodného ceremoniálu Košice 2013 – Európske hlavné mesto kultúry. Azda sa ho Košičania úspešne dočkajú a odratúvanie zostávajúcich mesiacov v podobe jemne ironického projektu, mu nebude osudné.
Jan Durina: Migréna
O osobných démonoch
Symbolická sedmička neoznačuje iba počet výstav Konca rokov, ale zodpovedá aj množstvu fotografických inštalácií úvodnej výstavy Jana Durinu, ktorej kurátorkou je Juliana Sokolová.
Nad témou konca sveta sa vraj mladý fotograf a ilustrátor veľmi nezamýšľal, no keďže sa o tom často hovorilo, nevyhol sa tomu úplne. „Čosi sa na mňa z tých utopických správ nalepilo, ale pristupujem k tomu skôr s humorom. Až je mi to trochu zvláštne, lebo som ten typ človeka, ktorý verí v akési nadpozemské javy,“ hovorí Durina.
Séria fotografií, ktoré budú oddnes v Make Up Gallery, vznikala približne rok, autor jej chcel dať pôvodne názov Siedme peklo. „Každá zo siedmich inštalácií sa zaoberá jednou témou, stavom mysle,“ hovorí Durina. „Snažil som sa komunikovať so všetkými démonmi, ktorí vo mne prebývali.
Jan Durina: This bird singing sounds like crying.
Môže to prísť
Snímky nevznikali priamo na výstavu, galéria ho oslovila, až keď už boli hotové, ale svojím charakterom ju vystihujú. „Nerozoberám v nich priamo koniec sveta, je to skôr pohľad do vnútra. Prostredníctvom fotografií riešim veci, ktoré ma trápili, ťažili a cítil som, že sa s nimi už musím nejakým spôsobom rozlúčiť, skončiť s nimi, ale nechcel som ich pritom vymazať úplne,“ hovorí Durina. Vznikla tak podľa neho akási „mapa psychickej a fyzickej lokalizácie“.
Veci, o ktorých hovorí vo svojich fotografiách, sú podľa neho veľmi intímne, a preto ich nerád vysvetľuje. „Bol by som rád, keby komunikovali s divákom, keby vďaka nim pochopil čosi v sebe.“
Výstavu s témou konca sveta však zobral aj trochu ironicky. „Ak by sa niečo naozaj stalo, som pripravený. Aj v tom zmysle, že toto by malo byť to posledné, čo na poli vizuálneho umenia poviem. Môžem v pokoji odísť,“ hovorí so smiechom. „Rád by som sa však vrátil, možno ako nejaké zviera,“ dodal Jan Durina. Výstava potrvá do 27. mája.
