SME

Jakubisko spal aj v truhle

Keď prišiel do Bratislavy prvý raz, mal na hlave baranicu. Napriek tomu, že dodatočné prijímacie skúšky na Strednej umelecko-priemyselnej škole boli koncom augusta. Lenže JURAJOVI JAKUBISKOVI doma niekto povedal, že tu, na dolniakoch, už bude zima – ...


FOTO SME – PAVOL FUNTÁL


Keď prišiel do Bratislavy prvý raz, mal na hlave baranicu. Napriek tomu, že dodatočné prijímacie skúšky na Strednej umelecko-priemyselnej škole boli koncom augusta. Lenže JURAJOVI JAKUBISKOVI doma niekto povedal, že tu, na dolniakoch, už bude zima – a on uveril. Pravda, netrvalo dlho a po prijatí na školu sa z rodáka z východoslovenského Kojšova stal veľmi rýchlo ,,ostrieľaný“ Bratislavčan.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

,,Postupne som býval vo viacerých internátoch – a každý mal niečo do seba. Prvý sa napríklad nachádzal v nedávno zrušenom kláštore Uršulíniek. Mal stále krásne pomaľované izby a zopár mojich kamarátov bývalo dokonca v izbe, ktorej súčasťou bol oltár. A musím povedať, že ho neskôr brali tak samozrejme, že z neho pokojne skákali i na postele. Alebo ďalší. Nachádzal sa oproti dnešnému Tescu a v budove bola aj pohrebná služba s výrobou truhiel. No a keď sa stalo, že sme do internátu neprišli do 22. hodiny, jeho brána sa zatvorila a nám občas nezostalo nič iné, len sa vyspať v tu vyložených truhlách. Čo však tiež nikdy nezabudnem, bola jedna Veľká noc, keď som necestoval domov, ale zostal na interáte. Všade ticho, pokoj a keďže som naraz dostal chuť na polievku, prišlo mi na um vliezť cez okienko do skladu, kde boli zemiaky. Stalo sa – no na ich hŕbu som spadol z výšky štyroch metrov a pretože nebolo nikoho, kto by ma odtiaľ dostal, prežil som v sklade nielen jednu noc.“

SkryťVypnúť reklamu

Napriek tomu, že vo vašich filmoch sa konkrétna podoba Bratislavy neobjavuje, jedna z jej stavieb predstavuje veľkú výnimku.

,,Ide o budovu VŠMU na Ventúrskej ulici. Pravda, keď sme tam nakrúcali Vtáčkov, siroty a bláznov, išlo ešte doslova o zrúcaninu. Práve tá sa nám však ideálne hodila a celý film preto prakticky vznikol iba v nej. Čiže, istým spôsobom je film vlastne aj dokumentom o tom, čo bolo a čo mladí ľudia už z Bratislavy vôbec nepoznajú.“

Pokiaľ viem, ďalší ,,dokument“ ste však zanechali aj vo Filmovom ústave na dnešnej Grösslingovej ulici.

,,Po návrate z Prahy som istý čas nemal kde bývať, a tak sa riešením ukázala jedna z izieb ústavu. No a pretože som vtedy práve žil s Olinkou Schöberovou, namaľoval som na jednu zo stien jej akt v životnej veľkosti. Pravdupovediac, myslel som si, že ho po mojom odchode zatrú, ale neskôr som sa dozvedel, že pred neho len postavili skrine. Takže stačí iba vedieť, o ktorú miestnosť ide a…“

SkryťVypnúť reklamu

Ťažkosti s bývaním vás však sprevádzali i naďalej. Postupne ste žili hneď na niekoľkých sídliskách a až potom ste kúpili dom na rohu Františkánskej ulice, kde máte svoju adresu dodnes. Je krásny, starobylý.

,,… ale viete, že sme z neho najskôr museli vyviezť 30 nákladných áut plných haraburdia? Pred nami tu totiž býval nejaký krajčír, ktorý ku koncu života chodil po Bratislave s káričkou, zbieral všetko, čo videl, a potom to odviezol domov. Keď si k tomu ešte spomeniem, koľko problémov bolo s remeselníkmi – nebyť mojej ženy Deany, určite by som jeho opravu dávno vzdal. Ona sama tiež hovorila, že sa z neho už nikde inde nepohne. Lenže potom prišli známe časy, my sme sa presťahovali do Prahy a ja som občas uvažoval, či ho predsa len nepredám. Našťastie, nestalo sa. Vždy som však tvrdil, že nový majiteľ by naň najskôr musel dať pamätnú tabuľu pripomínajúcu, že v tomto dome žila žena, ktorú koncom 18. storočia upálili v Bratislave ako poslednú bosorku. Nebola však posledná, tá sa totiž menovala Deana Horváthová. Pred upálením sa spasila útekom do Prahy a vzala so sebou aj Jakubiska.“

SkryťVypnúť reklamu

A ako vidíte Bratislavu dnes, keď sem prichádzate z veľkomestskej Prahy?

,,Ešte po roku 1989 platilo, že na Hlavnom námestí bolo už o ôsmej večer tma a ticho. Za posledných štyri-päť rokov sa však práve v Starom Meste podarili fantastické zmeny. Množstvo mladých ľudí, krčmičky, v ktorých sa naplno žije dlho do noci… Už sa to jednoducho blíži atmosfére Prahy či Viedne a ja naozaj môžem s čistým svedomím povedať, že aj Bratislava znovu našla svoju tvár. Teraz ide len o to, aby si ju i naďalej udržala.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  2. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  3. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  4. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  5. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  6. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  7. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  8. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  1. Stanovisko LESY Slovenskej republiky, š. p.
  2. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  3. Prečo sú dovolenky na obrích výletných lodiach lacné?
  4. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  5. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  6. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  7. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  8. Tajomstvo najšťastnejších krajín sveta
  1. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 5 440
  2. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 5 346
  3. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 3 995
  4. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 3 779
  5. Prečo sú dovolenky na obrích výletných lodiach lacné? 3 348
  6. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 2 803
  7. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko 2 582
  8. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých 2 210
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (13. - 19.6.1925)
  2. Eva Gallova: Vyšetrovanie podozrivej smrti slávneho maliara Raffaela Santi a druhý raz bol slávnostne pochovaný
  3. Daniel Bíro: Komiksy manga sú v súčasnosti tále populárne a obľúbené. Vedeli ste, že majú charakteristický štýl kresby a čítania?
  4. Melita Gwerková: Keď sa múza stane slávnejšou ako jej obdivovateľ
  5. Zuza Fialová: Viac konzumu - viac nešťastia. Súmrak modernity v dvoch zásadných knihách.
  6. Katarína Mikolášová: Banja Luka je dnes živým centrom kultúry a turistiky
  7. Adriana Boysová: Volajme ho Sam. Vypočutý Bohom.
  8. Martin Šuraba: Harry Potter: Čarodejnícky almanach
  1. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 26 705
  2. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 18 822
  3. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 17 825
  4. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov 9 873
  5. Janka Bittó Cigániková: Zdravotníctvo má liečiť, nie financovať cirkev 6 789
  6. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú. 6 274
  7. Vladimír Bojničan: Z Devína sa stáva festival kléro-fašistických príšer 4 924
  8. Otilia Horrocks: Tzv. lokálpatrioti ukázali občanom prostredník. 4 371
  1. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej.
  2. Věra Tepličková: Východná alebo Keď má orientácia na všetky štyri svetové strany trhliny
  3. Marcel Rebro: Nad Kyjivom znovu tma: keď rakety vyvracajú slovenské lži
  4. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  5. Post Bellum SK: Nicholas Winton zomrel pred desiatimi rokmi. Jeho príbeh zostáva inšpiráciou dodnes
  6. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
  7. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
  8. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
SkryťZatvoriť reklamu