Jan Hřebejk (vľavo) s Bolkom Polívkom pri augustovom nakrúcaní filmu Pupendo. FOTO - ČTK
Režisér Jan Hřebejk pokračuje v mapovaní českých dejín druhej polovice 20. storočia. Po filmoch Musíme si pomáhať (štyridsiate roky), Šakalí léta (päťdesiate roky), Pelíšky (šesťdesiate roky) preskakuje sedemdesiate roky a pripravovanou retrosnímkou Pupendo sleduje dekádu rokov osemdesiatych. Scenár napísal na základe poviedok Petra Šabacha dvorný Hřebejkov scenárista Petr Jarchovský.
„Nie je dôvod meniť osvedčenú zostavu,“ povedal v rozhovore pre SME Jan Hřebejk (1967), ktorý nakrúcanie filmu v Prahe musel načas prerušiť pre záplavy. „Uplynulý týždeň sme sa nútene preniesli do ateliérov na Barrandove, ale v septembri pôjdeme aj von. Dúfame, že škody v priestoroch na Libni nebudú veľké.“
Hlavného hrdinu filmu - režimom neuznaného výtvarníka Bedřicha Máru - stvárnil Boleslav Polívka. Tragikomédia z Husákovej éry by mala byť uvedená do kín v marci roku 2003.
Osvedčená zostava
„Nevynechávame sedemdesiate roky zámerne. Jednoducho, Petr mi ponúkol scenár, ktorý ma zaujal,“ hovorí Jan Hřebejk. „Veď aj po Pelíškoch sme išli na Musíme si pomáhať. Ku chronológii som ľahostajný. Dôležité sú silné pocity, ktoré mi ponúka kvalitný scenár. A Pupendo ním bol. Opäť som vsadil na hercov, ktorí ma presvedčili v predchádzajúcich filmoch. Možno som trochu konzervatívny, ale pre postavy v pripravovanom filme som si nevedel predstaviť lepšie typy.“
V Pupende, nazvanom podľa trochu sadomasochistickej hry, ktorej sa oddávala v osemdesiatych rokoch pubertálna mládež, si zahrajú Eva Holubová ako Márova žena Alena a Jiří Pecha. Svoje komediálne herectvo v role dobou plávajúceho riaditeľa základnej školy Mílu Břečku rozohráva Hřebejkov objav Jaroslav Dušek. Jeho filmovou partnerkou bude Vilma Cibulková. A Slovensko zastupuje Zuzana Kronerová.
Pre pamätníkov reálneho socializmu je pripravená i spomienka na miesto tradičných českých, ale i slovenských dovoleniek - maďarský Balaton. Filmový štáb by sa k nemu mal vypraviť na jeseň. Sled vygradovaných komediálnych scén nemá podľa Hřebejkovho zámeru podrobne sledovať dobové reálie. „Niektoré motívy sme však v našich dekoráciách nemohli obísť. Preto si tiež vo filme zahrajú aj známe gýčovité ružové prasiatka z porcelánu.“
Bez odporu kritiky
Filmy Jana Hřebejka nemajú fanatických odporcov a kritika ich obvykle prijímala vľúdne. „Myslím, že neplatí rovnica, že keď je niečo určené pre množstvo divákov, musí to byť blbé,“ tvrdí režisér komerčne najúspešnejšieho českého filmu deväťdesiatych rokov Pelíšky. Už jeho debut Šakalí léta pozbieral České levy a Musíme si pomáhať sa dokonca prebojoval do pätice kandidátov na pozlátenú sošku Oscara.
Britské noviny The Guardian nedávno prirovnali Hřebejkov film Musíme si pomáhať k Menzelovým a Hrabalovým Ostře sledovaným vlakům ako ďalší tragikomický pohľad na okupáciu, ktorý definuje postavy v ich mnohoznačnosti. „Som rád, že aj Briti pochopili zámer filmu. Jeho atmosféra je trpko komická. Tak sme s Petrom Jarchovským jednoducho naladení. Keby mi niekto ponúkol triler, čumel by som na neho ako na blbca.“
Proletár z Řeporyjí
Jan Hřebejk s obľubou cituje čínske príslovie, že krásne veci prichádzajú sami od seba a prílišné úsilie môže mnohé pokaziť. „Vyhovovalo by mi, keby som mohol raz za dva roky nakrútiť celovečerný film, trikrát do roka režírovať divadlo a sem-tam reklamu. Aby som sa mohol, tak ako doposiaľ, stravovať v reštauráciách.“
Na rozdiel od spolužiaka z pražskej FAMU Petra Zelenku, Jan Hřebejk sa rád politicky angažuje. „Vie ma nahnevať sociálna nespravodlivosť,“ hovorí Hřebejk, o ktorom Petr Zelenka hovorí ako o proletárskom chlapcovi z Řeporyjí. Keď bol chlapcom, svoj protest vykričal do opustených múrov. Dnes je už razantnejší. Po podpore výzvy Děkujeme, odejděte! sa objavil aj v spore redaktorov Českej televízie a kľudne nakričí aj na úradníkov reklamnej agentúry. „Inak som celkom normálny. Rád si sadnem do krčmy na pivo a porozprávam sa s ľuďmi, od ktorých sa môžem niečo dozvedieť.“
