Písalo sa, že Bruce Springsteen je nahnevaný, keď sa ohlasoval jeho nový album Wrecking Ball. Nie je to však jediná emócia, ktorú cítil pri opise dnešnej americkej spoločnosti a ak sa hnevá, tak trochu aj sám na seba.
Viacerí prezidentskí kandidáti sa už snažili, aby ich pred voľbami sprevádzal Boss, aj Ronald Reagan, ktorý nepochopil iróniu v jeho piesni Born In The U.S.A. Springsteen však odmietal, pretože nechcel svoju hudbu poznačiť politickým názorom. Texty mu vždy plynuli bez jasného začiatku a konca, jeho postoj nebol zrejmý, ani keď spieval o jadrovom zbrojení, utečencoch, imigrantoch či strieľaní polície pri pouličných výtržnostiach.
Potom sa však zrazu ukázal pri kampaniach demokratov, a keď zvolili Baracka Obamu, šiel na optimistické turné s názvom Working On A Dream. Po troch rokoch musel tento optimizmus trochu korigovať – novým abumom Wrecking Ball. Na prvé vypočutie sa dal interpretovať: Springsteen je nahnevaný.
Pozor, cirkusanti
„Mojou prácou vždy bolo posúdiť vzdialenosť medzi americkým snom a americkou skutočnosťou,“ povedal v marci, keď album vyšiel. To, aký je sklamaný z najnovšieho merania, najviac vyjadruje prvá pieseň We Take Care Of Our Own.
Ak hovoríme o jeho hneve, v nej ho cítiť najviac – z toho, že spolupatričnosť sa po 11. septembri vytratila a spolu s ňou aj čestní rytieri, národná hrdosť zostala bez obsahu a že keby sa chcel niekde na to sťažovať, asi by sa nikam nedoklopal.
Springsteen sa ocitol v podobnom rozpoložení, ako keď v roku 2007, podráždený klamstvami vlády a prezidenta, písal album Magic. Vtedy pred budúcnosťou vystríhal, dnes sa k tomu pripojil cynizmus, najmä v prvej časti albumu. Vtedy spieval o tom, ako boli Američania neprehľadnými trikmi vtiahnutí do vojny, dnes už ako cirkusantov opisuje maklérov z Wall Street a smutne konštatuje, že netreba viac vojnu ani zbrane na to, aby sa jedna krajina zničila (Easy Money, Death To My Hometown).
Tú rezignáciu nechápal
Keď dospieval, Springsteen objavoval country a obdivne počúval Woodyho Guthrieho. Jeho nový album je tiež ovplyvnený americkým folkom a sú v ňom zrejmé stopy po jeho írskych koreňoch. Zmysel je celkom jasný: hoci dnes prežíva jednu zo svojich najväčších dezilúzií, nie je to nič také, čo by nepoznali už aj staršie generácie.
Napríklad Springsteenov otec sa pretĺkal ako taxikár, šofér autobusu alebo strážna služba vo väzení, väčšinou však bol nezamestnaný. Bruceove piesne, najmä sarkastická Shackled And Drawn a smutne intímna This Depression, sú preto len novou verziou jeho osudu.
Lenže Springsteena hnevala otcova bezmocnosť, ako rebelujúci mladík nechápal, prečo sa viac nesnaží. Dnes by ho mohlo deprimovať, že v celej svoje kariére sa musel stále zapodievať tými istými témami a obmieňať ich len podľa toho, či z jeho vnútorného zápasu vychádzal ako víťaz pesimizmus, alebo optimizmus. V druhej časti albumu Wrecking Ball však počuť, že nie je. Titulná pieseň je povzbudením aj výzvou, volaním po občianskej zodpovednosti a tie ďalšie (Rocky Ground, Land Of Hope And Dream) sú akousi duchovnou pomôckou.
Pripomínajú gospelovú skladbu My City Of Ruins, ktorú Springsteen, „katolík proti svojej vôli“, spieval po septembrových atentátoch.
Nahnevaný duch tak skoro nezmizne
Neraz už Bruce Springsteen povedal, že nemá rád, keď ho volajú Boss, pretože to pomenovanie v sebe obsahuje nadradenosť. Bohužiaľ, také je v hudbe jeho postavenie, aj tento album je jedným z dôkazov. Nemusí sa za to meno ospravedlňovať, keďže ho vie niekedy s vtipom a iróniou využiť. Ako napríklad v poslednej piesni We Are Alive, v ktorej straší, že jeho nahnevaný duch nezmizne ani po smrti.
V lete bude hrať Springsteen aj v našom regióne, 11. júla v Prahe, 12. júla vo Viedni.
