Na benátskom Bienále architektúry budú vďaka víťaznému návrhu Jána Perneckého najmä tí, ktorí majú k architektúre skôr umelecký než pragmatický prístup. Autor totiž nechce dávať odpovede, ale otázky.
„Na architektúru by sme sa mali viac pýtať, ako ňou dávať odpovede. Presne to sa totiž dnes najčastejšie deje – riešime ňou problémy, dávame priame odpovede. Zdá sa mi, že je to dosť sebavedomý prístup, keďže často ani nevieme, aké sú jej ďalšie možnosti, odkiaľ prišli riešenia, ktoré sme zvolili, alebo aké je ich ďalšie využitie,“ hovorí Ján Pernecký.
Dnes sa pod jeho vedením začína v Banskej Štiavnici niekoľkodňový workshop. Je súčasťou víťazného návrhu Jána Perneckého a jeho združenia rese arch na realizáciu expozície v Pavilóne Českej a Slovenskej republiky na prestížnom 13. bienále architektúry v Benátkach.
Tento rok je hlavným kurátorom bienále britský architekt David Chipperfield, ktorý chce témou Common Ground docieliť to, aby jeho účastníci hľadali spoločné črty architektúry naprieč krajinami.
Pýtajte sa, ale kriticky
Návrh Jána Perneckého vybrala odborná porota spomedzi tridsiatich prihlásených návrhov slovenských a českých autorov. Nazval ho veľmi výstižne vzhľadom na jeho charakter - Asking Architecture. „Je to taká slovná hračka,“ vysvetľuje Pernecký. „Môže to totiž znamenať pýtanie sa architektúry, pýtanie sa architektov, pýtanie sa architektúrou či na architektúru. Je to skrátka opak dávania akýchkoľvek odpovedí.“
To by totiž bolo v rozpore s tým, čo jeho združenie rese arch robí už dva roky. Zameriava sa na veľké témy architektúry, organizuje stretnutia odborníkov a verejnosti, workshopy i diskusie.
Vo svojom návrhu vystupuje v pozícii kurátora, spolukurátorkou je Barbora Šedivá. Na základe konkrétnych kritérií si vybrali osemnásť jednotlivcov či skupín, ktorých v špecifickej forme uvidia diváci bienále.
„Často to ani nie sú architekti alebo ak sú, tak nekonajú ako bežne architekti zvyknú konať. K architektúre majú viac umelecký než pragmatický postoj. Je to teda výber rozličných diel, aktivít a projektov, ktoré k architektúre pristupujú kriticky. To znamená, že ju používajú ako médium skúmania, pýtania sa, niekedy ňou reflektujú na čosi iné, výtvarníci ju napríklad používajú ako materiál, nástroj, inokedy ju priamo žijú, existujú v mestskom prostredí a vytvárajú špecifickú kultúru,“ hovorí Pernecký.
Viac prezrádza konkrétny výber takmer dvadsiatky prizvaných, medzi ktorými sú napríklad kultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie, Kateřina Šedá, Tomáš Ďžadoň, Banská St a nica, Pavlína Morháčová, 4AM fórum pro architekturu a média, Atrakt art, Marek Kvetán, Pblog, Východné Pobrežie a ďalší. Momentálne je vo výbere až päťdesiat rozličných projektov, z ktorých sa v týchto dňoch vyberá finálny počet.
Prázdny pavilón
Dôležitou súčasťou návrhu je najmä realizácia. Predsa len, vtesnať do jedného pavilónu také množstvo rozličných projektov by bolo fyzicky nereálne. Pavilón preto zostane takmer prázdny, všetko vyrieši technika.
Prakticky to bude fungovať takto: divák príde do pavilónu a vezme si niektorý z pripravených tabletov. Vyberie si z ponúkaných projektov prizvaných autorov. Spustí sa špeciálne upravená prezentácia, ktorá bude využívať techniku „augumented reality“ (obohatená realita). Tá funguje tak, že keď sa človek pozrie cez tablet ako cez okno, uvidí okrem reálneho pavilónu aj vložené virtuálne prostredie. Tým bude práve konkrétny projekt, napríklad to, ako vznikala a ako pôsobí multikultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie.
Divák by pritom nemal vidieť iba čosi ako obrázky na stenách. „Každému projektu chceme vytvoriť špeciálnu virtuálnu prezentáciu, vytvoriť im dostatočný priestor,“ hovorí Pernecký.
„Like“ nestačí
Keďže mu ide najmä o rozvinutie dialógu, divák bude mať možnosť nahrať vlastný audio alebo video komentár prostredníctvom tabletu priamo ku konkrétnemu projektu.
„Nestačí nám podpis do knihy návštev, ani jednoduchá ikonka Páči sa mi to, akú využíva Facebook. Čakáme reakcie, obsahovo bohatú odpoveď. Tá posunie v uvažovaní a komunikácii celý projekt Asking Architecture, ale aj projekty a iniciatívy jednotlivých autorov,“ hovorí.
To, že takýmto spôsobom dáva možnosť zviditeľniť sa hneď viacerým, nepovažuje za nijako zvláštne. „Mám skúsenosť s tým, že komunikácia s odbornou verejnosťou je prínosná. Bolo by pre mňa veľmi neprirodzené, keby som začal dávať akési vlastné odpovede a návody riešení. Toto je začiatok dialógu, ktorý sa nebude odohrávať iba na Slovensku a v Česku, ale na rešpektovanom medzinárodnom fóre.“
Bienále architektúry v Benátkach sa začne na konci augusta, potrvá tri mesiace. Na organizácii nášho zastúpenia sa podieľajú ministerstvá Slovenska a Česka, o produkciu sa stará Slovenská národná galéria aj neziskovka Mladý pes.
