FÓRUM

Dobre nám je v provincii

Milan Šútovec najmä ukazuje, že je tvrdým kritikom nielen bezmennej spoločnosti, ale aj jej konkrétnych členov, najčastejšie politikov

KNIHA TÝŽDŇA

MASLO NA NAŠICH HLAVÁCH

Milan Šútovec najmä ukazuje, že je tvrdým kritikom nielen bezmennej spoločnosti, ale aj jej konkrétnych členov, najčastejšie politikov

„Čosi zásadné sa veru v tejto spoločnosti zmenilo nie k horšiemu, ale rovno k veľmi zlému: ľudia akoby zrazu nepoznali a nemali nijaké kritériá dobrej výchovy, dobrého vzdelania a dobrých mravov. No ak ich naozaj nemajú, ak to nie je iba zdanie, ktoré pominie, tak ich nemajú aj preto, lebo reálne kritériá i reálny úsudok o samej sebe očividne stratila a už ich nemá ani spoločnosť.“

Nie je nič staršie ako včerajšie noviny. A čo potom zbierky starých novinových textov?

Veľká väčšina včerajšej publicistiky môže zaujímať akurát tak študentov žurnalistiky, mapujúcich v rámci diplomovej práce nejaké obdobie v živote konkrétnych novín alebo konkrétneho autora. Napriek tomu sa občas objaví kniha, ktorá nie je márna a ktorej obsah je požívateľný aj po desiatich rokoch od výroby.

Vydavateľstvo Kalligram sa takýmto publikáciám venovalo pomerne pravidelne v rámci svojej edície Domino. Zlaté časy sa skončili a „zobrané články“ sa v edičnom pláne objavovali čoraz menej. Akoby už nebolo o čom, akoby boli články z porevolučných čias a z čias mečiarizmu, ktoré vychádzali na prelome storočí, zaujímavejšie ako tie z neskoršieho obdobia. Jedna z najnovších kníh s názvom Maslo na našich hlavách (Fejtóny a iné veci z rokov 2002 – 2010) od literárneho vedca Milana Šútovca ukazuje, že to tak nemusí byť.

Starý ironik

Ako naznačuje už úvodný citát z osem rokov starého článku Namáhavé plávanie neplavcov v smotane, niektoré veci sa nezmenili ani náhodou a dali by sa pokojne uverejniť aj dnes. Alebo platí opak a citát patrí k tým povzdychom, ktorými každá staršia generácia častuje tie mladšie a spomína na staré zlaté časy, keď bolo všetko oveľa lepšie ako tie dnešné? Ostatne, Šútovec to v úvode knihy tak trochu pripúšťa.

V tomto i v ďalších článkoch však najmä ukazuje, že je tvrdým kritikom nielen bezmennej spoločnosti, ale aj jej konkrétnych členov, najčastejšie politikov. (Mimochodom, k politickým glosám by boli vhodné aj vysvetlivky, čas v slovenskej politike uteká akosi rýchlejšie ako inde.) Nie je v tom však zatrpknutosť či nemilosrdný hnev, ale skôr nadhľad a niekedy aj drsná irónia.

Napríklad v článku Kultúra v marazme: „Ľudia z takzvane liberálneho a demokratického prostredia, teda v zásade väčší či menší priaznivci dnešných mocenských pomerov a mocenských kruhov (slovo „elity“ je tu predsa len málo náležité) viac-menej mlčia jednak z určitej lojality, jednak zo zahanbenia, a jednak i z pocitu akejsi akoby vlastnej viny: niektorí sa nevedia zbaviť dojmu, že v uplynulých pomeroch... sa tu predsa len žilo akosi kultúrnejšie, že kultúrne statky boli akési dostupnejšie, ale vari aj kvalitnejšie a že ten dnešný deficit kultúrnosti majú na svedomí aj oni sami. Nemali robiť prevraty.“

Provinčná spoločnosť

Šútovec je v knihe niekedy veľmi aktuálny, inokedy napíše článok na základe starého novinového výstrižku, ktorý objavil len náhodou. Pláva medzi slovenskou a európskou politikou, medzi svojím panelákom a račianskymi vinohradmi a Afganistanom, medzi mestskými bláznami a slovenskou justíciou. Napriek tomuto širokému záberu, ktorý nemusí vyhovovať každému čitateľovi, sa ale v mnohých variáciách vracia k jednej téme – k téme provinčnosti a nedospelosti slovenskej spoločnosti.

V článku Futbal: pre nás bez nás, venovanému majstrovstvám Európy pred štyrmi rokmi, napríklad píše o húfiku slovenských futbalových nádenníkov, ktorý „má vari najväčšiu starosť o svoje frizúry, ale už roky nevie predviesť konkurencieschopný dostatok futbalového citu, morálky, inteligencie, hravosti, šikovnosti, vytrvalosti, rýchlosti a sily...“

Na príklade budovy, v ktorej sídli ministerstvo spravodlivosti a najvyšší súd (Dôstojnosť sedmoslivkárov a jej medze), zase ukazuje nielen smutný stav našej justície, ale aj neschopnosť aktívne vytvárať celkový dizajn a imidž tohto štátu: „vchod, nad ktorý architekt Dedeček zavesil akési železobetónové a omramorované čosi, čo vám ide spadnúť na hlavu a čo vás pri vchádzaní nabáda inštinktívne sa prikrčiť.“

Čo si s takouto, často až nemilosrdnou kritikou počať? Vyrastieme z toho niekedy? Keďže ide o zbierku článkov, uverejnených v priebehu ôsmich rokov, a nie o širšie koncipovanú knihu, žiadnu zázračnú odpoveď u Šútovca nenájdeme. Len miestami až banálne naznačuje, že zodpovednosť je aj tak každý deň na každom z nás.

ico

Ďalšie knihy

Semióza ako politikum alebo „pomlčková vojna“

Kalligram, 1999

Kniha venovaná štátu, ktorý za predchádzajúce storočie osemkrát zmenil meno a ktorý si nevedel nájsť svoju identitu a aj preto sa nedožil ani svojich osemdesiatych narodenín.

Mýtus a dejiny v próze naturizmu

Literárne informačné centrum, 2005

Publikácia sa v dvoch častiach zaoberá všeobecnou problematikou i konkrétnymi dielami významného inovatívneho literárneho smeru prvej polovice 20. storočia. Prvá časť , ktorá samostatne vyšla už v roku 1982 pod názvom Romány a mýty, sa venuje všestranným analýzam a interpretáciám diela Margity Figuli Tri gaštanové kone, diela Dobroslava Chrobáka Drak sa vracia a sugestívnemu baladickému románu Františka Švantnera Nevesta hôľ. Druhá časť publikácie s názvom Post scriptum predstavuje svojho druhu dodatok k prvej časti: zaoberá sa jednak románom Život bez konca a vrcholnými dielami autorov naturizmu s výberovou bibliografiou.

Demokratické ovzdušie a politický smog

Kalligram, 2002

Kniha je určená všetkým tým, ktorí majú ešte stále záujem o dobré spoločenské ovzdušie v tejto krajine. Úlohou nás všetkých, ale predovšetkým intelektuálnych a kultúrnych elít spoločnosti je, aby pomáhali prečisťovať politikou zasmogovaný vzduch.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 36 883
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 24 510
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 20 079
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 13 590
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 280
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 909
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 3 847
  8. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 3 484
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 389
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 709

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Cinkota: Čím viac mi bolo dovolené, tým viac som hranice prekračoval

Verím, že som oveľa múdrejší, hovorí prepustený herec Dušan Cinkota.

KULTÚRA

Jana Oľhová: Politický sitkom potrebuje učiteľky zo základnej

Bývajú vystrašené, hovorí o učiteľkách, ktoré navštevujú jej divadelnú dielňu.

Neprehliadnite tiež

Akoby našli novú miestnosť veľkej pyramídy. Vydali stratený album Johna Coltrana

Novinka najlepšieho saxofonistu mala ťažkú cestu k poslucháčom.

O futbalistoch uviaznutých v jaskyni vznikne film, Thajsko dohliadne na nakrúcanie

Udalosť vyvolala celosvetový záujem a upútala pozornosť mnohých zahraničných režisérov.

V uliciach Palerma: bez matky rodu nie sú muži schopní vykonať nič

Talianska Emma Dante nakrútila skromný, ale impozantný film.

Prečo sa tak nenávidíte? Prví diváci nedokázali muzikál West Side Story odsedieť do konca

V legendárnom filme našiel Steven Spielberg vysnívanú tému.