FÓRUM

Dobre nám je v provincii

Milan Šútovec najmä ukazuje, že je tvrdým kritikom nielen bezmennej spoločnosti, ale aj jej konkrétnych členov, najčastejšie politikov

KNIHA TÝŽDŇA

MASLO NA NAŠICH HLAVÁCH

Milan Šútovec najmä ukazuje, že je tvrdým kritikom nielen bezmennej spoločnosti, ale aj jej konkrétnych členov, najčastejšie politikov

„Čosi zásadné sa veru v tejto spoločnosti zmenilo nie k horšiemu, ale rovno k veľmi zlému: ľudia akoby zrazu nepoznali a nemali nijaké kritériá dobrej výchovy, dobrého vzdelania a dobrých mravov. No ak ich naozaj nemajú, ak to nie je iba zdanie, ktoré pominie, tak ich nemajú aj preto, lebo reálne kritériá i reálny úsudok o samej sebe očividne stratila a už ich nemá ani spoločnosť.“

Nie je nič staršie ako včerajšie noviny. A čo potom zbierky starých novinových textov?

Veľká väčšina včerajšej publicistiky môže zaujímať akurát tak študentov žurnalistiky, mapujúcich v rámci diplomovej práce nejaké obdobie v živote konkrétnych novín alebo konkrétneho autora. Napriek tomu sa občas objaví kniha, ktorá nie je márna a ktorej obsah je požívateľný aj po desiatich rokoch od výroby.

Vydavateľstvo Kalligram sa takýmto publikáciám venovalo pomerne pravidelne v rámci svojej edície Domino. Zlaté časy sa skončili a „zobrané články“ sa v edičnom pláne objavovali čoraz menej. Akoby už nebolo o čom, akoby boli články z porevolučných čias a z čias mečiarizmu, ktoré vychádzali na prelome storočí, zaujímavejšie ako tie z neskoršieho obdobia. Jedna z najnovších kníh s názvom Maslo na našich hlavách (Fejtóny a iné veci z rokov 2002 – 2010) od literárneho vedca Milana Šútovca ukazuje, že to tak nemusí byť.

Starý ironik

Ako naznačuje už úvodný citát z osem rokov starého článku Namáhavé plávanie neplavcov v smotane, niektoré veci sa nezmenili ani náhodou a dali by sa pokojne uverejniť aj dnes. Alebo platí opak a citát patrí k tým povzdychom, ktorými každá staršia generácia častuje tie mladšie a spomína na staré zlaté časy, keď bolo všetko oveľa lepšie ako tie dnešné? Ostatne, Šútovec to v úvode knihy tak trochu pripúšťa.

V tomto i v ďalších článkoch však najmä ukazuje, že je tvrdým kritikom nielen bezmennej spoločnosti, ale aj jej konkrétnych členov, najčastejšie politikov. (Mimochodom, k politickým glosám by boli vhodné aj vysvetlivky, čas v slovenskej politike uteká akosi rýchlejšie ako inde.) Nie je v tom však zatrpknutosť či nemilosrdný hnev, ale skôr nadhľad a niekedy aj drsná irónia.

Napríklad v článku Kultúra v marazme: „Ľudia z takzvane liberálneho a demokratického prostredia, teda v zásade väčší či menší priaznivci dnešných mocenských pomerov a mocenských kruhov (slovo „elity“ je tu predsa len málo náležité) viac-menej mlčia jednak z určitej lojality, jednak zo zahanbenia, a jednak i z pocitu akejsi akoby vlastnej viny: niektorí sa nevedia zbaviť dojmu, že v uplynulých pomeroch... sa tu predsa len žilo akosi kultúrnejšie, že kultúrne statky boli akési dostupnejšie, ale vari aj kvalitnejšie a že ten dnešný deficit kultúrnosti majú na svedomí aj oni sami. Nemali robiť prevraty.“

Provinčná spoločnosť

Šútovec je v knihe niekedy veľmi aktuálny, inokedy napíše článok na základe starého novinového výstrižku, ktorý objavil len náhodou. Pláva medzi slovenskou a európskou politikou, medzi svojím panelákom a račianskymi vinohradmi a Afganistanom, medzi mestskými bláznami a slovenskou justíciou. Napriek tomuto širokému záberu, ktorý nemusí vyhovovať každému čitateľovi, sa ale v mnohých variáciách vracia k jednej téme – k téme provinčnosti a nedospelosti slovenskej spoločnosti.

V článku Futbal: pre nás bez nás, venovanému majstrovstvám Európy pred štyrmi rokmi, napríklad píše o húfiku slovenských futbalových nádenníkov, ktorý „má vari najväčšiu starosť o svoje frizúry, ale už roky nevie predviesť konkurencieschopný dostatok futbalového citu, morálky, inteligencie, hravosti, šikovnosti, vytrvalosti, rýchlosti a sily...“

Na príklade budovy, v ktorej sídli ministerstvo spravodlivosti a najvyšší súd (Dôstojnosť sedmoslivkárov a jej medze), zase ukazuje nielen smutný stav našej justície, ale aj neschopnosť aktívne vytvárať celkový dizajn a imidž tohto štátu: „vchod, nad ktorý architekt Dedeček zavesil akési železobetónové a omramorované čosi, čo vám ide spadnúť na hlavu a čo vás pri vchádzaní nabáda inštinktívne sa prikrčiť.“

Čo si s takouto, často až nemilosrdnou kritikou počať? Vyrastieme z toho niekedy? Keďže ide o zbierku článkov, uverejnených v priebehu ôsmich rokov, a nie o širšie koncipovanú knihu, žiadnu zázračnú odpoveď u Šútovca nenájdeme. Len miestami až banálne naznačuje, že zodpovednosť je aj tak každý deň na každom z nás.

ico

Ďalšie knihy

Semióza ako politikum alebo „pomlčková vojna“

Kalligram, 1999

Kniha venovaná štátu, ktorý za predchádzajúce storočie osemkrát zmenil meno a ktorý si nevedel nájsť svoju identitu a aj preto sa nedožil ani svojich osemdesiatych narodenín.

Mýtus a dejiny v próze naturizmu

Literárne informačné centrum, 2005

Publikácia sa v dvoch častiach zaoberá všeobecnou problematikou i konkrétnymi dielami významného inovatívneho literárneho smeru prvej polovice 20. storočia. Prvá časť , ktorá samostatne vyšla už v roku 1982 pod názvom Romány a mýty, sa venuje všestranným analýzam a interpretáciám diela Margity Figuli Tri gaštanové kone, diela Dobroslava Chrobáka Drak sa vracia a sugestívnemu baladickému románu Františka Švantnera Nevesta hôľ. Druhá časť publikácie s názvom Post scriptum predstavuje svojho druhu dodatok k prvej časti: zaoberá sa jednak románom Život bez konca a vrcholnými dielami autorov naturizmu s výberovou bibliografiou.

Demokratické ovzdušie a politický smog

Kalligram, 2002

Kniha je určená všetkým tým, ktorí majú ešte stále záujem o dobré spoločenské ovzdušie v tejto krajine. Úlohou nás všetkých, ale predovšetkým intelektuálnych a kultúrnych elít spoločnosti je, aby pomáhali prečisťovať politikou zasmogovaný vzduch.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Máte nad 40? Skontrolujte si, či je Vaše srdce skutočne zdravé
  3. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  4. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  5. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  6. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  7. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  8. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  9. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 25 814
  2. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 13 706
  3. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 10 838
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 649
  5. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 8 078
  6. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 6 332
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 631
  8. Kreditná karta – áno alebo nie 5 012
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 997
  10. Sú bolesti kĺbov dôvodom, že nemôžete v živote robiť čo chcete? 3 041

Hlavné správy zo Sme.sk

Píše Antonio Tajani

Na prisťahovalectve môže stroskotať európsky sen

Bez rozdeľovania utečencov to nepôjde.

Autorská strana Michala Havrana

Dno poslanca Blahu

Dno je, keď ťa prídu zavraždiť k tebe domov za to, že si napísal o našich ľuďoch.

ŠPORT

Nigéria zdolala Island, hrdinom bol Musa

Nigérijskí futbalisti vyhrali svoj druhý zápas na MS, Island zdolali 2:0.

Neprehliadnite tiež

Košice predbehli Londýn. V amfiteátri už videli novú verziu slávnej Žltej ponorky

V slovenských titulkoch filmu našiel Miro Žbirka nepresnosti.

Iron Maiden: Vďaka ich vzdoru padol aj Berlínsky múr

Na pražskom koncerte britskej legendy sa strieľalo z muškety s českou vlajkou.

Marián Čekovský: Oproti Lasicovi som neskúsený kocúr, čo prská na všetky strany

Hudba nie je to, čo tu verbálne natrepe, ale čo v hlave zostane navždy zakódované.