SME
Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky
FÓRUM

Dobre nám je v provincii

Milan Šútovec najmä ukazuje, že je tvrdým kritikom nielen bezmennej spoločnosti, ale aj jej konkrétnych členov, najčastejšie politikov

KNIHA TÝŽDŇA

MASLO NA NAŠICH HLAVÁCH

Milan Šútovec najmä ukazuje, že je tvrdým kritikom nielen bezmennej spoločnosti, ale aj jej konkrétnych členov, najčastejšie politikov

„Čosi zásadné sa veru v tejto spoločnosti zmenilo nie k horšiemu, ale rovno k veľmi zlému: ľudia akoby zrazu nepoznali a nemali nijaké kritériá dobrej výchovy, dobrého vzdelania a dobrých mravov. No ak ich naozaj nemajú, ak to nie je iba zdanie, ktoré pominie, tak ich nemajú aj preto, lebo reálne kritériá i reálny úsudok o samej sebe očividne stratila a už ich nemá ani spoločnosť.“

Nie je nič staršie ako včerajšie noviny. A čo potom zbierky starých novinových textov?

Veľká väčšina včerajšej publicistiky môže zaujímať akurát tak študentov žurnalistiky, mapujúcich v rámci diplomovej práce nejaké obdobie v živote konkrétnych novín alebo konkrétneho autora. Napriek tomu sa občas objaví kniha, ktorá nie je márna a ktorej obsah je požívateľný aj po desiatich rokoch od výroby.

Vydavateľstvo Kalligram sa takýmto publikáciám venovalo pomerne pravidelne v rámci svojej edície Domino. Zlaté časy sa skončili a „zobrané články“ sa v edičnom pláne objavovali čoraz menej. Akoby už nebolo o čom, akoby boli články z porevolučných čias a z čias mečiarizmu, ktoré vychádzali na prelome storočí, zaujímavejšie ako tie z neskoršieho obdobia. Jedna z najnovších kníh s názvom Maslo na našich hlavách (Fejtóny a iné veci z rokov 2002 – 2010) od literárneho vedca Milana Šútovca ukazuje, že to tak nemusí byť.

Starý ironik

Ako naznačuje už úvodný citát z osem rokov starého článku Namáhavé plávanie neplavcov v smotane, niektoré veci sa nezmenili ani náhodou a dali by sa pokojne uverejniť aj dnes. Alebo platí opak a citát patrí k tým povzdychom, ktorými každá staršia generácia častuje tie mladšie a spomína na staré zlaté časy, keď bolo všetko oveľa lepšie ako tie dnešné? Ostatne, Šútovec to v úvode knihy tak trochu pripúšťa.

V tomto i v ďalších článkoch však najmä ukazuje, že je tvrdým kritikom nielen bezmennej spoločnosti, ale aj jej konkrétnych členov, najčastejšie politikov. (Mimochodom, k politickým glosám by boli vhodné aj vysvetlivky, čas v slovenskej politike uteká akosi rýchlejšie ako inde.) Nie je v tom však zatrpknutosť či nemilosrdný hnev, ale skôr nadhľad a niekedy aj drsná irónia.

Napríklad v článku Kultúra v marazme: „Ľudia z takzvane liberálneho a demokratického prostredia, teda v zásade väčší či menší priaznivci dnešných mocenských pomerov a mocenských kruhov (slovo „elity“ je tu predsa len málo náležité) viac-menej mlčia jednak z určitej lojality, jednak zo zahanbenia, a jednak i z pocitu akejsi akoby vlastnej viny: niektorí sa nevedia zbaviť dojmu, že v uplynulých pomeroch... sa tu predsa len žilo akosi kultúrnejšie, že kultúrne statky boli akési dostupnejšie, ale vari aj kvalitnejšie a že ten dnešný deficit kultúrnosti majú na svedomí aj oni sami. Nemali robiť prevraty.“

Provinčná spoločnosť

Šútovec je v knihe niekedy veľmi aktuálny, inokedy napíše článok na základe starého novinového výstrižku, ktorý objavil len náhodou. Pláva medzi slovenskou a európskou politikou, medzi svojím panelákom a račianskymi vinohradmi a Afganistanom, medzi mestskými bláznami a slovenskou justíciou. Napriek tomuto širokému záberu, ktorý nemusí vyhovovať každému čitateľovi, sa ale v mnohých variáciách vracia k jednej téme – k téme provinčnosti a nedospelosti slovenskej spoločnosti.

V článku Futbal: pre nás bez nás, venovanému majstrovstvám Európy pred štyrmi rokmi, napríklad píše o húfiku slovenských futbalových nádenníkov, ktorý „má vari najväčšiu starosť o svoje frizúry, ale už roky nevie predviesť konkurencieschopný dostatok futbalového citu, morálky, inteligencie, hravosti, šikovnosti, vytrvalosti, rýchlosti a sily...“

Na príklade budovy, v ktorej sídli ministerstvo spravodlivosti a najvyšší súd (Dôstojnosť sedmoslivkárov a jej medze), zase ukazuje nielen smutný stav našej justície, ale aj neschopnosť aktívne vytvárať celkový dizajn a imidž tohto štátu: „vchod, nad ktorý architekt Dedeček zavesil akési železobetónové a omramorované čosi, čo vám ide spadnúť na hlavu a čo vás pri vchádzaní nabáda inštinktívne sa prikrčiť.“

Čo si s takouto, často až nemilosrdnou kritikou počať? Vyrastieme z toho niekedy? Keďže ide o zbierku článkov, uverejnených v priebehu ôsmich rokov, a nie o širšie koncipovanú knihu, žiadnu zázračnú odpoveď u Šútovca nenájdeme. Len miestami až banálne naznačuje, že zodpovednosť je aj tak každý deň na každom z nás.

ico

Ďalšie knihy

Semióza ako politikum alebo „pomlčková vojna“

Kalligram, 1999

Kniha venovaná štátu, ktorý za predchádzajúce storočie osemkrát zmenil meno a ktorý si nevedel nájsť svoju identitu a aj preto sa nedožil ani svojich osemdesiatych narodenín.

Mýtus a dejiny v próze naturizmu

Literárne informačné centrum, 2005

Publikácia sa v dvoch častiach zaoberá všeobecnou problematikou i konkrétnymi dielami významného inovatívneho literárneho smeru prvej polovice 20. storočia. Prvá časť , ktorá samostatne vyšla už v roku 1982 pod názvom Romány a mýty, sa venuje všestranným analýzam a interpretáciám diela Margity Figuli Tri gaštanové kone, diela Dobroslava Chrobáka Drak sa vracia a sugestívnemu baladickému románu Františka Švantnera Nevesta hôľ. Druhá časť publikácie s názvom Post scriptum predstavuje svojho druhu dodatok k prvej časti: zaoberá sa jednak románom Život bez konca a vrcholnými dielami autorov naturizmu s výberovou bibliografiou.

Demokratické ovzdušie a politický smog

Kalligram, 2002

Kniha je určená všetkým tým, ktorí majú ešte stále záujem o dobré spoločenské ovzdušie v tejto krajine. Úlohou nás všetkých, ale predovšetkým intelektuálnych a kultúrnych elít spoločnosti je, aby pomáhali prečisťovať politikou zasmogovaný vzduch.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  10. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  1. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  2. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  3. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  4. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  5. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  6. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  9. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  10. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 32 538
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 23 719
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 021
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 981
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 139
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 611
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 718
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 705
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 580
  10. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 9 199
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Testovanie nielen môže bolieť, ale možno sa pri čakaní naň nakaziť. Ilustračná fotografia.
Dobré ráno

Dobré ráno: Monika Jankovská sa chce dohodnúť s políciou

Štátna tajomníčka zrejme chce spolupracovať.

Podcast Dobré Ráno.
Minister obrany Jaroslav Naď.
Autorská strana Samuela Marca

Keď príde šialenec a všetko zmení (píše Samo Marec)

Čo všetko je možné, keď ľudia uveria, že možné je všetko.

Marcelo Bielsa.

Neprehliadnite tiež

Vo veku 86 rokov zomrela beatnická poetka Diane di Prima

Diane di Prima napísala štyri desiatky kníh a jej diela boli preložené do dvadsiatich jazykov.

Ilustračné foto.
Americký novinár a spisovateľ Michael Finkel.
Členky Zohry - prvého ženského orchestra v Afganistane.