FÓRUM

Dobre nám je v provincii

Milan Šútovec najmä ukazuje, že je tvrdým kritikom nielen bezmennej spoločnosti, ale aj jej konkrétnych členov, najčastejšie politikov

KNIHA TÝŽDŇA

MASLO NA NAŠICH HLAVÁCH

Milan Šútovec najmä ukazuje, že je tvrdým kritikom nielen bezmennej spoločnosti, ale aj jej konkrétnych členov, najčastejšie politikov

„Čosi zásadné sa veru v tejto spoločnosti zmenilo nie k horšiemu, ale rovno k veľmi zlému: ľudia akoby zrazu nepoznali a nemali nijaké kritériá dobrej výchovy, dobrého vzdelania a dobrých mravov. No ak ich naozaj nemajú, ak to nie je iba zdanie, ktoré pominie, tak ich nemajú aj preto, lebo reálne kritériá i reálny úsudok o samej sebe očividne stratila a už ich nemá ani spoločnosť.“

Nie je nič staršie ako včerajšie noviny. A čo potom zbierky starých novinových textov?

Veľká väčšina včerajšej publicistiky môže zaujímať akurát tak študentov žurnalistiky, mapujúcich v rámci diplomovej práce nejaké obdobie v živote konkrétnych novín alebo konkrétneho autora. Napriek tomu sa občas objaví kniha, ktorá nie je márna a ktorej obsah je požívateľný aj po desiatich rokoch od výroby.

Vydavateľstvo Kalligram sa takýmto publikáciám venovalo pomerne pravidelne v rámci svojej edície Domino. Zlaté časy sa skončili a „zobrané články“ sa v edičnom pláne objavovali čoraz menej. Akoby už nebolo o čom, akoby boli články z porevolučných čias a z čias mečiarizmu, ktoré vychádzali na prelome storočí, zaujímavejšie ako tie z neskoršieho obdobia. Jedna z najnovších kníh s názvom Maslo na našich hlavách (Fejtóny a iné veci z rokov 2002 – 2010) od literárneho vedca Milana Šútovca ukazuje, že to tak nemusí byť.

Starý ironik

Ako naznačuje už úvodný citát z osem rokov starého článku Namáhavé plávanie neplavcov v smotane, niektoré veci sa nezmenili ani náhodou a dali by sa pokojne uverejniť aj dnes. Alebo platí opak a citát patrí k tým povzdychom, ktorými každá staršia generácia častuje tie mladšie a spomína na staré zlaté časy, keď bolo všetko oveľa lepšie ako tie dnešné? Ostatne, Šútovec to v úvode knihy tak trochu pripúšťa.

V tomto i v ďalších článkoch však najmä ukazuje, že je tvrdým kritikom nielen bezmennej spoločnosti, ale aj jej konkrétnych členov, najčastejšie politikov. (Mimochodom, k politickým glosám by boli vhodné aj vysvetlivky, čas v slovenskej politike uteká akosi rýchlejšie ako inde.) Nie je v tom však zatrpknutosť či nemilosrdný hnev, ale skôr nadhľad a niekedy aj drsná irónia.

Napríklad v článku Kultúra v marazme: „Ľudia z takzvane liberálneho a demokratického prostredia, teda v zásade väčší či menší priaznivci dnešných mocenských pomerov a mocenských kruhov (slovo „elity“ je tu predsa len málo náležité) viac-menej mlčia jednak z určitej lojality, jednak zo zahanbenia, a jednak i z pocitu akejsi akoby vlastnej viny: niektorí sa nevedia zbaviť dojmu, že v uplynulých pomeroch... sa tu predsa len žilo akosi kultúrnejšie, že kultúrne statky boli akési dostupnejšie, ale vari aj kvalitnejšie a že ten dnešný deficit kultúrnosti majú na svedomí aj oni sami. Nemali robiť prevraty.“

Provinčná spoločnosť

Šútovec je v knihe niekedy veľmi aktuálny, inokedy napíše článok na základe starého novinového výstrižku, ktorý objavil len náhodou. Pláva medzi slovenskou a európskou politikou, medzi svojím panelákom a račianskymi vinohradmi a Afganistanom, medzi mestskými bláznami a slovenskou justíciou. Napriek tomuto širokému záberu, ktorý nemusí vyhovovať každému čitateľovi, sa ale v mnohých variáciách vracia k jednej téme – k téme provinčnosti a nedospelosti slovenskej spoločnosti.

V článku Futbal: pre nás bez nás, venovanému majstrovstvám Európy pred štyrmi rokmi, napríklad píše o húfiku slovenských futbalových nádenníkov, ktorý „má vari najväčšiu starosť o svoje frizúry, ale už roky nevie predviesť konkurencieschopný dostatok futbalového citu, morálky, inteligencie, hravosti, šikovnosti, vytrvalosti, rýchlosti a sily...“

Na príklade budovy, v ktorej sídli ministerstvo spravodlivosti a najvyšší súd (Dôstojnosť sedmoslivkárov a jej medze), zase ukazuje nielen smutný stav našej justície, ale aj neschopnosť aktívne vytvárať celkový dizajn a imidž tohto štátu: „vchod, nad ktorý architekt Dedeček zavesil akési železobetónové a omramorované čosi, čo vám ide spadnúť na hlavu a čo vás pri vchádzaní nabáda inštinktívne sa prikrčiť.“

Čo si s takouto, často až nemilosrdnou kritikou počať? Vyrastieme z toho niekedy? Keďže ide o zbierku článkov, uverejnených v priebehu ôsmich rokov, a nie o širšie koncipovanú knihu, žiadnu zázračnú odpoveď u Šútovca nenájdeme. Len miestami až banálne naznačuje, že zodpovednosť je aj tak každý deň na každom z nás.

ico

Ďalšie knihy

Semióza ako politikum alebo „pomlčková vojna“

Kalligram, 1999

Kniha venovaná štátu, ktorý za predchádzajúce storočie osemkrát zmenil meno a ktorý si nevedel nájsť svoju identitu a aj preto sa nedožil ani svojich osemdesiatych narodenín.

Mýtus a dejiny v próze naturizmu

Literárne informačné centrum, 2005

Publikácia sa v dvoch častiach zaoberá všeobecnou problematikou i konkrétnymi dielami významného inovatívneho literárneho smeru prvej polovice 20. storočia. Prvá časť , ktorá samostatne vyšla už v roku 1982 pod názvom Romány a mýty, sa venuje všestranným analýzam a interpretáciám diela Margity Figuli Tri gaštanové kone, diela Dobroslava Chrobáka Drak sa vracia a sugestívnemu baladickému románu Františka Švantnera Nevesta hôľ. Druhá časť publikácie s názvom Post scriptum predstavuje svojho druhu dodatok k prvej časti: zaoberá sa jednak románom Život bez konca a vrcholnými dielami autorov naturizmu s výberovou bibliografiou.

Demokratické ovzdušie a politický smog

Kalligram, 2002

Kniha je určená všetkým tým, ktorí majú ešte stále záujem o dobré spoločenské ovzdušie v tejto krajine. Úlohou nás všetkých, ale predovšetkým intelektuálnych a kultúrnych elít spoločnosti je, aby pomáhali prečisťovať politikou zasmogovaný vzduch.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 989
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 280
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 826
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 6 596
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 136
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 224
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 071
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 4 495
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 331
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 053

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Ako vidia nevidiaci? Najťažšie je predstaviť si hĺbku

Hovorí sa, že majú lepšie vyvinutý sluch a hmat. Všetko sú to mýty, tvrdí odborníčka. To však neznamená, že ľudia bez zraku nemajú predstavy, sny alebo vizuálne spomienky.

SVET

Teroristi sa spájajú, ich cieľom je Rusko. Naposledy útočili v Petrohrade

Uzbeckí a tadžickí teroristi spájajú sily.

Neprehliadnite tiež

Nová Cvernovka: Komunity tu majú budúcnosť

Prvého mája sa po prvý raz otvárajú ateliéry bývalej Cvernovky v nových priestoroch.

Po zámku v Kroměříži sa preháňa Mária Terézia vo vetrovke

Narodila sa pred tristo rokmi. Teraz o nej vzniká dvojdielny film v koprodukcii štyroch krajín.

Vychovala sebeckých synov. Obetavá Baba z ľadu teraz zaujala v Amerike

Film so Zuzanou Kronerovou získal cenu za scenár na prestížnom festivale Tribeca.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop