Banskobystrické divadlo Štúdio tanca vymyslelo zaujímavý projekt s názvom 2v1.
Šeban či Burian? Tak znela otázka v piatok večer. V Banskej Bystrici koncertovali obaja gitaristi naraz. Prvý v divadle Štúdio tanca, druhý so speváčkou Adrienou Bartošovou v Klube 77. Kto dal prednosť Andrejovi Šebanovi, mohol zažiť aj predstavenie Spomienky tela a jedno nečakané prekvapenie.
Dobrá cesta
Banskobystrické Štúdio tanca bude mať v decembri už pätnásť rokov. Zuzane Hájkovej sa podarilo nielen vytvoriť, ale aj udržať profesionálny súbor orientovaný na súčasnú tvorbu a autorské projekty mladých autorov. Súčasné divadlo v kombinácii s projektmi pre školy a tanečnými kurzami je dobrá cesta.
Od septembra fungujú vo vlastnom priestore a jedným z hostí, ktorý dostal možnosť pripraviť tu vlastné predstavenie, bol aj Tomáš Danielis. Práve jeho Spomienky tela ponúklo divadlo spolu s koncertom Andreja Šebana.
Spomienky tela sú skupinovou choreografiou, tanečníci vytvárajú zaujímavé, na pohľad zvrchu akoby tekuté štruktúry a hudba (Toni Granko) je tu úplne rovnocennou súčasťou. Podobná symbióza nastala aj v druhej časti večera. „A teraz sa stane niečo, čo sa na mojich koncertoch nestáva často,“ povedal Andrej Šeban a na javisko vytiahol mladíka z publika. Bol to člen miestneho súboru Tibor Trulík, ktorý gitaristu na zvukovej skúške poprosil, či si s ním nemôže zatancovať. Krátka spoločná improvizácia potvrdila, že spojenie hudby s tancom môže byť aj vtipné.
Obsadil celé pódium
Šeban priviezol svoj sólový program postavený na niekoľkých blokoch. Kto ho poznal iba ako gitaristu, bol prekvapený výborným spevom aj hrou na klávesy. Doslova obsadil celé pódium – za chrbtom štyri gitary, po pravej ruke syntetizátor s fujarou, uprostred stolička a pod nohami rôzne škatuľky. To už nie je koncert do tradičného hudobného klubu a už vôbec nie na veľké open-air pódium. Do tohto priestoru sadol ideálne.
Pesničky zo sólových albumov Bezvetrie a Časozber hráva naživo úplne inak, veľmi muzikálne a nápadito. Je úžasné počúvať, ako dokonale má pod kontrolou nástroje aj zvuky, je jeden z najlepších improvizátorov u nás a ešte navyše často dokáže pobaviť aj svojským moderovaním večera. Už dávno pochopil, že kým Američania majú blues, my máme osobité ľudové piesne. Keď hrá Neďaleko od Trenčína alebo A ja taka čarna ako inštrumentálky, ide z toho veľká sila. Mal by ich nahrať na samostatný album. Skôr však asi príde na ďalšie koncerty - tento rok totiž oslavuje päťdesiatiny a chystá k nim špeciálne turné.
Večer z cyklu 2v1 prilákal aj publikum, aké by pravdepodobne na súčasný tanec neprišlo, a tak bola sála plná. Je to zaujímavý dramaturgický nápad, ktorý funguje. Najbližšie pokračovanie chystá Divadlo štúdio tanca 11. mája, spojí predstavenie Posed s koncertom skupiny Diego.
