Tých koncertov bolo päť. Za štyri dni v jednom meste. Posledný v športovej hale, no tiež skoro úplne vypredanej. Na poslednom večere „výletu do Bratislavy“, ako to sám Jaromír Nohavica nazval, vládla atmosféra, o akej sa väčšine hudobníkov môže len snívať.
Je neuveriteľné vidieť vyše dvetisíc ľudí z rôznych generácií, ako pozorne počúvajú a spievajú väčšinu pesničiek. Pri prvých tónoch najväčších hitov sa ozve nadšený potlesk, ešte aj tradičných fotografov a kameramanov je v tomto publiku minimum.
Trochu to pripomína ruských básnikov, ktorí kedysi plnili štadióny recitovaním. Nohavica stál prvýkrát na folkovom pódiu v roku 1982, no dnes má bližšie k šansoniérom než k tradičným pesničkárom. To ešte umocňuje akordeón a klavír jeho hosťa Roberta Kuśmierskeho.
Na záverečnom bratislavskom koncerte zo začiatku pôsobil zachrípnuto, no len sa umne šetril, aby vydržal dve hodiny a mohol sa v druhej polovici do hlasu párkrát poriadne oprieť. O rok bude mať šesťdesiat, no jeho pesničky nestarnú. Dokud se zpíva a Přítel, ktoré sú z debutovej platne Darmoděj, okamžite zelektrizovali celú sálu.
Hoci rané veci už znejú trochu inak (najmä vďaka poľskému virtuózovi, ktorý ho sprevádza väčšinu večera), stále fungujú rovnako ako novšie kúsky typu Neodolatelná z albumu Strážce plamene od Hapku a Horáčka.
Stále má neodškriepiteľný básnický talent, no vie použiť aj krčmovú „hantýrku“, komentovať svet cez správy (nová pesnička www.idnes) alebo prekvapiť oravskou ľudovkou. Publikum si vie získať aj komentármi typu: Máte krásny nový trávnik vedľa Dunaja či spomínaním na začiatky v internáte Mladá garda.
Čo by u iného vyznelo ako gýč, on zvláda elegantne, rovnako ako kauzu o donášaní na Karla Kryla. K tejto téme sa vyjadruje výlučne cez hudbu – z nového albumu, ktorý chystá v lete, vytiahol pesničku o minulosti, ktorá „tě dožene a pajdá za tebou“.
Publikum ho zbožňuje, zabudne aj na predražené občerstvenie a on na pódiu môže robiť čokoľvek. Výzvu spievať o Baníku Ostrava odmietne, spustí iný hit Až to se mnu sekne. Celá sála nadšene tancuje a po dvoch hodinách hudby si vydupe prídavok. Intímna Spatřil jsem kometu všetkých okamžite usadí a pripraví na cestu domov. To už úplne evokuje omšu.
Nohavica už je jednoducho klasik, ktorého považujú za svojho mnohí Česi aj Slováci. Nie všetci bezvýhradne, ale tak už to s klasikmi býva.
