FÓRUM

Našiel slová, o ktorých vedel, ako sa píšu

Peter Repka vpúšťa čitateľa do svojho privátneho sveta, ktorý sa v jeho najnovšej knihe začína dávno pred jeho narodením

KNIHA TÝŽDŇA

Spätné zrkadlo

Peter Repka vpúšťa čitateľa do svojho privátneho sveta, ktorý sa v jeho najnovšej knihe začína dávno pred jeho narodením

„Zapamätal som si: ´Peterko, vy keď napíšete diktát, ako keby kôň kopol.´ Ale v slohovaní som bol dobrý, namiesto slov, pri ktorých som si neistý, našiel som si slová, o ktorých som vedel, ako sa píšu.“

Tento postreh z črty Moja milá profesorka v knihe spomienok Spätné zrkadlo (KK Bagala a literarnyklub.sk) ako v kvapke vody odráža spôsob písania jej autora Petra Repku. Nájsť si slová, o ktorých autor vie, ako sa píšu, neznamená, prirodzene, len vyhnúť sa problémom s pravopisom. Je to obrazné pomenovanie toho, čomu hovoríme štýl.

Beh bol aj literárnym motívom

Básnik a publicista Peter Repka sa rozhodol spomínať na svoje detstvo a mladosť. Vyšla mu z toho knižka asi štyridsiatich relatívne samostatných, no tematicky i motivicky previazaných spomienkových... čoho vlastne? Čŕt, glos, poviedok, reportáží, miestami dokonca básní – Repkovo originálne písanie sa nikdy nedalo žánrovo presne vymedziť. Vpúšťa nás do svojho privátneho sveta, ktorý sa v tejto knihe začína dávno pred jeho narodením. Pozýva nás sledovať životné osudy svojich rodičov (aj cez denníky a korešpondenciu svojho otca) a príbuzných – on sám (aj so svojím jednovaječným dvojčaťom Pavlom) sa narodí až na 33. strane knihy.

Postupnosť spomínania je plus-mínus chronologická: bratislavské detstvo a chlapčenstvo v päťdesiatych rokoch „s kľúčom od bytu na šnúrke okolo krku“, stredná škola, štúdium na Strojníckej fakulte SVŠT, prvé lásky. Už v chlapčenstve sa vynára jeden z Repkových najdôležitejších životných (i literárnych) motívov – beh. Ten ho priviedol na atletický štadión (ako šprintér to dotiahol až do juniorskej reprezentácie) i do básnickej skupiny Osamelí bežci. O Repkovej ceste k poézii sa z knižky veľa nedozvieme – v črte Mladá tvorba bola mladá tvorba ho už nachádzame v jej redakcii, kde pôsobil až do normalizáciou vynúteného zániku tohto literárneho časopisu.

Metóda filmového strihu

Peter Repka je básnik a publicista, autor naskrze originálnych literárnych reportáží i glos (dôkazy sú v knihách Vstaň a choď a Chvála zápisníku), no dôležité je povedať, že tieto dve polohy jeho tvorby sú vždy v symbióze, vždy to je jeden a ten istý Peter Repka.

Na začiatku však predsa len bola poézia. Tá mu dala do vienka asociatívnosť, obraznosť a zmysel pre skratku. Sila Repkovho písania spočíva v jeho originálnom videní skutočnosti cez jej jedinečné detaily. Repka detail objaví, vyhodnotí jeho významotvornú váhu, zaznamená ho jedinečnou vetou, v ktorej je zároveň stotožnenie i odstup (i svojský humor), a presne ho vloží do mozaiky celku, pracuje metódou filmového strihu. A práve usporiadanie týchto segmentov reality, ktoré nepotrebujú autorské komentáre – práve naopak, tie by to všetko len pokazili – je zdrojom silnej estetickej pôsobivosti Repkových textov. Tak písal svoje reportážne básne v zbierke Sliepka v katedrále aj svoje básnické reportáže v už spomenutej knihe Vstaň a choď. Že jeho originálny a nezameniteľný štýl bol (a je) základným prvkom jeho literárnej identity, dosvedčuje aj záznam z denníka osemnásťročného P. R., ktorý je súčasťou jeho spomienok.

„Pekné filmy sme videli v kine Scala, neskôr Obzor a ešte neskôr nič. Kvety Tatier s prvými obrázkami, ako zrýchlene vyrastajú kvety, azda prvý slovenský farebný film.

Za oknami priskorý sneh.

Človek je katedrála a sneh je dobrý brat, inak si to nevysvetľujem.

Chodím mestom, lietam. Pre Boha milujem katedrály. V mene Krista zastavte

atómové pokusy a nechoďte okolo seba nechápavo.

Veže Starého Mesta si preberajú západ slnka zo strechy na strechu.

Som tráva v snehu pred iskrou v krajine suchých agátov, búrka i plachetnica v búrke

a more je slaných sĺz až-až.

Vagón bez nákladu a bez lokomotívy sa ženie prázdnou krajinou.

Obľúbená pieseň týchto čias: To všechno vodnes čas.

Do noci čítam Robinsona Jeffersa, obdivujem ho, ale nebudem ako on.“

Takmer som náchylný povedať, že Spätné zrkadlo je azda najlepšie Repkovo dielo, keďže v jeho koncepte nie je nijaká vopred určená vnútorná úloha či zámer. Je to „len“ číre spomínanie na život chlapca z „plebejskej“, silne kresťansky založenej bratislavskej rodiny. V súvislosti s literárnymi textami nemám rád slovo úprimnosť, no tu ho použijem – je totiž opakom chcenia, tlačenia na pílu, falošnosti, manipulácie s vlastnou minulosťou. Pekná kniha. Len škoda, že jej vizuálny koncept tak veľmi ublížil dokumentárnym fotografiám.

ico

Ďalšie knihy

Vstaň a choď

L. C. A., 1998

Kniha básnika Petra Repku Vstaň a choď bola v roku 1970 kompletne vytlačená, ale v dôsledku cenzúry sa nedostala do distribúcie. Obsahuje reportáže z Ruska, Poľska i Československa, ktoré boli publikované v rokoch 1967 - 1969. Tvoria osobitný žáner, v ktorom sa zlieva forma denníkov, rozhovorov, korešpondencie, reflexií a zobrazenia autentických zážitkov. Nie sú len pamäťou doby a vykreslením atmosféry najväčšieho povojnového konfliktu u nás, ale aj autentickou spoveďou básnika. Momentky z vtedajších časov sa prihovárajú čitateľovi so vzdorom, no bez hnevu, zatrpknutosti či odovzdania, a práve preto sú aj teraz čisté.

Básne

L. C. A., 2005

„Toto súborné vydanie Básní predovšetkým znovu ponúka nezabudnuteľný, nonkonformný, mnohé tradície búrajúci a pre slovenskú poéziu druhej polovice 20. storočia profilujúci a iniciujúci debut Sliepka v katedrále z roku 1969,“ napísal Ivan Štrpka. Knižnému debutu predchádzajú rané básne z čias formovania skupiny Osamelí bežci, po ňom nasledujú "pookupačné" cykly a rukopisy, ktoré už nemali šancu vyjsť knižne, a zbierky, ktoré vznikli postupne už v Nemecku, kam sa Peter vysťahoval roku 1973 za svojou manželkou Angelou.

Chvála zápisníku

F. R. & G., 2011

Žánrovo nezaraditeľné zápisníkové poznámky, glosy, postrehy, pohľadnice, reportáže a rôzne iné textové udalosti sú nevyčerpateľné zázračnosti postrehu a osobného spontánneho „osamelobežeckého“ pohľadu. Boli písané bez výnimky pre časopisy a noviny v rozpätí desaťročí, no sú práve dnes provokujúco prekvapujúcim dôkazom toho, ako jedinečne a aktuálne môže prehovárať jazyk poézie, nezastupiteľne vlastné videnie a osobné zaujatie kultivovaného autora triafajúceho do svojej doby.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 13 714
  2. Moskva alebo Petrohrad? 6 853
  3. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 5 256
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 2 857
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 320
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 022
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 942
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 571
  9. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 537
  10. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 477

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

ŠPORT

Dvaja hráči dali hetrik. Diváci v Bratislave videli 22 gólov

Oba tímy delia dve miesta v tabuľke.

Neprehliadnite tiež

Šéf Fondu na podporu umenia: Odborníkov je málo, bojujeme s konfliktom záujmov

Prioritami pre fond na nasledujúci rok sú národné výročia. Stanovilo to ministerstvo.

ROZHOVOR

Viliam Klimáček: Musel som prekonať Dubčekovu auru dobráka

Bol mužom minulosti. Film o ňom sa pýta, prečo ho všetci milovali.

Na hymnu Nežnej revolúcie chce Ivo Hoffman zabudnúť. Napísal jej opačnú verziu

Už desať rokov nehral na gitare, spoločnosť ho sklamala.

Chceli hymnickú pieseň, v ktorej bude slovo Rosa

Pustite si najväčšie hity pesničkára Wabiho Daněka.