India lieči deprimovaných, píše v knihe Slovník milovníkov Indie scenárista, Formanov a Buňuelov spolupracovník JeanClaude Carriere. „Skôr alebo neskôr nás prinúti vyjsť zo seba. Je nemožné alebo takmer, aby sme tam zostali zablokovaní, väzni vlastného ega, nespokojnosti, posadnutosti, nepochopenia. India nás prosí, provokuje, zvádza, vyháňa, ohromuje, hypnotizuje, až kým na seba nezabudneme a nepotlačíme v sebe indivíduum. Kúru Indiou odporúčam v ťažkých chvíľach. Priam by ju bolo treba predpisovať.“
Keďže Carrierova kniha u nás nie je veľmi dostupná, odporúčame britský film, komédiu Báječný hotel Marigold s Judie Denchovou, Tomom Wilkinsonom, Billom Nighyhom (na snímke), pretože je teraz v našich kinách a nesie v sebe časť jeho múdrosti.
Plne funkčné dvere
Zopár britských dôchodcov v nej prichádza do Džajpuru – a z rôznych dôvodov: zoznámiť sa, vyhľadať starú lásku, nájsť lacnejší byt ako v Londýne, lacnejšieho lekára alebo svoju prvú prácu. A majú aj rôzne schopnosti, ako novú realitu prijať.
V Indii treba zabudnúť na našu vieru v racionalitu, nech je v nás akokoľvek zakorenená, píše Carriere. „Ak nám chýba naivita, zabudneme sa pozerať a počúvať. Ak chceme siloumocou všetko vysvetliť a pochopiť, zmestiť do našej logiky, porovnávať a hodnotiť, rýchlo sa ocitneme stratení, sklamaní a vzásade pobúrení. Indiu možno pozorovať, analyzovať (je to priam jedna z najobľúbenejších činností Indov), ale India sa nevysvetľuje.“
Hrdinovia filmu sú v Indii nováčikmi a ešte veľmi nevnímajú korupciu a iné bežné obmedzenia, s ktorými denne bojujú domáci, poznávajú hádam iba nezvyčajnú byrokraciu. Alebo významy slovných spojení: plne funkčné dvere, veľmi veľmi pasterizované mlieko a, samozrejme, aj pomenovanie z pôvodného názvu filmu – Najlepší exotický hotel Marigold.
Prvá podmienka lásky
Ich osudy sa pohnú rôznymi smermi, podľa toho, ako na seba nechali pôsobiť to podstatné, teda ľudí. Carriere o tom hovorí takto: „Dav je v Indii základným prostredím. Nech sa cestovateľ – cudzinec nevydá cestou izolácie, to je moja prvá rada. Nech nejde do Indie, ak chce ísť nikam. Nech prijme dav, nech sa doň vmieša, nech sa v ňom stratí. Prvá podmienka lásky je: kontakt.“
V rozhovore pre SME nedávno spomenul ešte jednu radu, nejsť do Indie pred päťdesiatkou. „Inak už neoceníte žiadnu inú krajinu.“ To dôchodcovia z filmu spĺňajú, dokonca v ňom v rôznych situáciách rozmýšľajú aj o smrti. Vidia, že v tejto krajine „sa život nechápe ako právo, ale ako výsada“ – ale ak máme predsa len so smrťou problém, Carriere odporúča prečítať si epickú báseň Mahábharáta, ktorú s Petrom Brookom aj sfilmoval.
Film, slovník, báseň – to sú už tri odporúčania. Zostáva štvrté, ktoré Carriere spomína už v úvode knižky: „Ako dopisujem tento predslov, uvedomujem si, že mám len jednu túžbu. Odísť do Indie čím skôr, s očami nevinne otvorenými a bez pomyslenia na rady, ktoré by som sám mohol dať.“
