Takisto ako smrť je neodvratný aj život

V Bratislave vystavuje Adriena Šimotová svoje unikátne papierové reliéfy, odtlačky ľudského tela.

Adriena Šimotová (1926) na svojej bratislavskej výstave My jsme ti, které hledáme. Jej kurátorom je Pavel Brunclík, v Galérii 19 ju otvorili včera a potrvá do 17. júna.(Zdroj: SME – GABRIEL KUCHTA)

Jedna z charakteristík diela ADRIENY ŠIMOTOVEJ hovorí, že svoju dominantnú tému - telesnosť ako existenčný motív - rozvíja formou permanentného dialógu, v ktorom sa odtlačky ľudského tela stávajú prostriedkom nádeje. A hoci škála techník prvej dámy českej výtvarnej scény je široká, v posledných desaťročiach vychádza jej tvorba práve z nevyhnutnosti hmatového kontaktu.

Svoju výstavu ste pomenovali My jsme ti, které hledáme. Je teda o hľadaní seba samého?
„Áno, ale zároveň aj o hľadaní toho druhého, hoci možno pri preklade názvu do slovenčiny ten ďalší význam nie je až taký zrejmý.“

Z ktorého obdobia sú tieto diela?
„Vznikli v posledných troch rokoch a väčšina z nich ešte nebola vystavená vôbec, len tri či štyri som predstavila vlani v Prahe na výstave v Rudolfine.“

Kam ste pokročili pri tom hľadaní či presnejšie, ako prebieha vaše hľadanie?
„Má rôzne fázy. Sú aj také, ktoré neprinášajú nič nové alebo prinášajú len veľmi málo, hoci niekedy sa ich prínos vynorí až neskôr. Myslím, že sa nedá povedať všeobecne, že niečo šlo ďalej, lepšie, a niečo zostalo pozadu. V každom prípade, keď človek už žije tak dlho ako ja, je tých periód viac. A až čas ukáže, ktorá z nich bola najsilnejšia.“

Naposledy ste boli v Bratislave s výstavou Tvár pred ôsmimi rokmi. Skúmaním tváre sa zaoberáte priebežne v celej svojej tvorbe.
„Áno, to však neznamená, že nebolo niekoľko období, keď som sa odvrátila nielen od nej, ale aj od figúry vôbec. K predmetu. Chcela som ukázať predmet, ktorého sa človek dotýka, nie mŕtvy predmet, ale taký, ktorý niečo vyjadruje, nesie posolstvo. Ale vždy, či už ide o odtlačok tela, alebo predmetu, podstatný je moment komunikácie.“

Výber predmetov závisí iba od vás, ako je to však pri ľuďoch? Kto vám slúži ako model, z ktorého snímate frotážou odtlačky tela?
„Sú to väčšinou priatelia, nie je s tým nijaký problém. Ale často som si robila odtlačky aj vlastných rúk či nôh.“

Na začiatku vašej tvorby však bola maľba, s ktorou ste sa rozlúčili začiatkom sedemdesiatych rokov.
„Odrazu som zistila, že mi tá maľba nestačí, mala som potrebu čiaru už nerobiť štetcom, ale radšej ju vyryť nechtom, klincom, nožom. Vtedy sa stane neúprosnou, už tam je, nemôžem ju vynechať. Potom postupne pribudli kresby perforáciou, koláže, inštalácie a práce s textilom a papierom.“

Rozchod s maľbou nastal v čase, keď vám predčasne zomrel manžel, významný maliar Jiří John. Zohrala rolu v hľadaní novej výtvarnej techniky aj táto udalosť?
„Určite. Istým spôsobom som znovu začínala od nuly a potrebovala som lapidárnejšie výrazové prostriedky. A, prirodzene, odrazilo sa to aj v témach či názvoch diel, kde sa častejšie vyskytovalo odchádzanie, lúčenie.“

V jednej z básní viažucej sa k tejto bolestnej strate, máte vetu: „Stále ještě žiji z tvé smrti, protože ona byla měřítkem, jímž poměřuji vše.“ Platí to aj dnes, po štyridsiatich rokoch, ešte stále sa pozeráte na svoju tvorbu aj jeho očami?
„Áno, je to tak. A som šťastná, že ste si na túto báseň spomenuli.“

Traduje sa, že vás k prvému reliéfu priviedla takmer náhoda, keď sa časť diela vyrytého na tenkej kovovej doske mimovoľne prehla do priestoru.
„Hm, možno sa to traduje. Faktom však je, že mnohé impulzy sa na prvý pohľad zdajú náhodné, a potom sa ukáže, že sa to pomaly chystalo už v tej predchádzajúcej veci, že už existovalo nejaké tušenie. Ale, samozrejme, náhoda hrá tiež svoju rolu, ide len o to vybrať ju z jej určenia a urobiť z nej nový celok.“

Na začiatku spomínaných 70. rokov ste sa okrem vyrovnania s osobnou tragédiou ocitli v dôsledku normalizácie v situácii nežiaducej umelkyne. Dnes nie je výnimočné stretnúť sa s hlasmi, že to vlastne nebolo až také hrozné.
„Myslím, že to bolo veľmi kruté. Je pravda, že dnes sa mnohé v pamäti prezentuje inak a tá pravda sa už veľmi nehovorí. Na druhej strane tie poloilegálne výstavy mali úprimnú jedinečnosť, nik to nerobil pre peniaze, objednávky, kariéru.“

Po páde totality ste sa zaslúžene dočkali množstva retrospektívnych prehliadok a významných medzinárodných ocenení. No opäť zasiahol do vášho života neúprosný osud a tragicky ste prišli o syna. Akoby to bola odpoveď na vaše želanie z mladosti, že by ste chceli dostať do výtvarného umenia nejakú ranu. Ako ste to vtedy mysleli?
„Mal to byť test, či tú ranu znesiem, akási ochrana pred hroziacou prílišnou estetizáciou umenia. Dávno som na ten list zabudla, a keď som ho neskôr objavila, vydesila som sa. Bola to trochu drzosť si o to koledovať, pretože tých rán príde dosť aj bez toho, či si ich naplánujete, alebo nie.“

Viete si predstaviť, ako by sa uberalo vaše umenie nebyť osobných smútkov i nepriaznivej politicko­spoločenskej situácie počas normalizácie?
„To vôbec neviem, ale pretože predsa len v mojich veciach je životaschopný pohľad na realitu, myslím, že keby sa cesta uberala trochu inak, tak by asi pribudlo viac zmyslových vecí na úkor tých duchovných.“

Kedysi ste citovali Chaplinov výrok o tom, že rovnako ako smrť je neodvratný aj život. Pravdivosť a silu tejto vety cítiť aj z vašich diel.
„Som dojatá, keď mi cudzí ľudia napíšu, že si v mojej tvorbe našli niečo, čo ich oslovilo, čo im pomohlo. Najväčším darom pre mňa je pocit, že to všetko, čo som vytvorila, nebolo úplne márne.“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 384
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 292
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 307
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 139
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 977
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 203
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 018
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 592
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 875
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 584

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Kajínek, gangster Krejčíř aj kmotor Mrázek. Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

Oscarové pesničky môžu byť gýč. Zhodnotili sme tohtoročné

Citové vydieranie a jednoduché okopírovanie úspešného vzoru. Niekedy však piesne vo filmoch prekvapia.

ROZHOVOR

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú, riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel vysvetľuje prečo.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop