Záujmy hudobníkov a ich agentov, možnosti našich promotérov a túžby fanúšikov. V tomto poradí sa rodí koncert zahraničných hviezd na Slovensku.
Stále ich nie je veľa, ale už ich určite nie je ani málo. Niektoré mená sme tu videli viackrát, iné ani raz. Promotérsky biznis má veľa navonok neviditeľných či ťažko pochopiteľných pravidiel.
Bruce Springsteen, Pearl Jam, Red Hot Chili Peppers, Coldplay. Ak ich chcete v lete vidieť, môžete - ale v Prahe alebo vo Viedni. Žiadne z nich ani ďalšie veľké mená u nás ešte doteraz nekoncertovali. A podľa viacerých promotérov pravdepodobne ani nebudú. Je za tým niekoľko dôvodov.
Malý trh, veľký záujem
Čo je najrozhodujúcejšie, aby sa muzikant konečne postavil na pódium? Dá sa to ukázať na príklade spomínaného Pearl Jam. Každý rok táto americká skupina dostáva ponuky aj od našich promotérov, no zatiaľ k dohode neprišlo.
„Nevidím dôvod, prečo by mal ich manažment ignorovať Slovensko - okrem veľkosti trhu, nulovej exotickosti, málopočetného obyvateľstva, pretlaku na skupinu a jej termíny,“ vymenúva Michal Kaščák.
Jeho agentúra Pohoda organizuje náš najväčší festival, na ktorý už prišli hudobníci ako Prodigy, Patti Smith, M.I.A. či Portishead a cez rok ešte robieva sporadicky aj samostatné koncerty.
Českí organizátori majú väčšiu tradíciu a skúsenosti, ich výhodou je často aj osobný záujem zo strany samotných hudobníkov.
„Do Prahy šiel Lou Reed preto, lebo tam chcel ísť, na Slovensko ide po rokoch prosenia. Do Prahy Nick Cave jazdí ako na hodiny klavíra, na Slovensko sa mi to nepodarilo za roky rokúce ani raz. Ani sólovo, ani na festival, pričom sa s jeho agentom poznáme a robíme spolu aj veľké veci, ako napríklad Mobyho,“ tvrdí Michal Kaščák.
V promotérskej brandži funguje už vyše pätnásť rokov, no stále má dosť mien, na ktoré už dlho „poľuje“ – napríklad Toma Waitsa.
Sting bol v Bratislave trikrát. FOTO - SITA/AP
Money, money, money
Ako sa organizuje koncert
- Na začiatku je takzvaný letter of interest, ktorým promotér kontaktuje agenta zastupujúceho hudobníka. Veľké mená obklopuje veľký tím ľudí, už aj menšie kapely majú svojho agenta vyjednávajúceho o podmienkach a termínoch hrania.
- V tomto bode sú najdôležitejšie referencie. Keď už niekto urobil koncert niekoľkým známym hudobníkom, má to jednoduchšie, často to zaváži viac ako sľubované peniaze.
- Referencie má na Slovensku len pár organizátorov – najmä agentúry XL, Vivien, Pohoda a Double Head Production, ktorým chodia aj ponuky priamo od agentov.
Na koncertnej mape však už nie sme úplne biele miesto. Okrem Pohody to dokázali najmä Depeche Mode, Sting, Lenny Kravitz alebo Kiss a ďalší hudobníci, pod ktorými je podpísaná agentúra XL. Mnohých z nich už po rokoch na scéne začali lákať nové miesta na koncertovanie a tak sa dostávame k otázke nákladov.
Honoráre týchto mien sa pohybovali od 100- do 600-tisíc eur za koncert, ďalších 100- až 500-tisíc stála produkcia. Rozpočet akcie vykrýva tržba zo vstupného a partneri – veľké firmy alebo médiá poskytujúce reklamný priestor.
Podľa Zuzany Habodászovej z XL na súčasnú svetovú popovú špičku zatiaľ slovenská kúpyschopnosť obyvateľstva a veľkosť trhu nie sú pripravené. Mená ako Kylie Minoque, Madonna či Robbie Williams sú zatiaľ pre domácich promotérov ťažko dosiahnuteľné.
A tak dochádza k zákonitému javu – mená sa musia nevyhnutne opakovať, inak by tu žiadne koncerty neboli. Sting tu hral trikrát, po tretíkrát prídu aj Bryan Adams a Leonard Cohen, dvakrát tu hrali Depeche Mode a v lete si dá repete aj Elton John.
Každý promotér má svoj sen. Pre Katarínu Gembickú z agentúry Vivien je ním írska štvorica U2. Ambíciou jej firmy je však ponúkať cenovo dostupné koncerty pre čo najširšie publikum, čo by vzhľadom na nákladnosť šou svetoznámej skupiny nebol tento prípad.
A je tu ešte jeden problém: „U nás, žiaľ, nemáme vhodný priestor na takýto typ koncertu,“ tvrdí Gembická. Jej slová potvrdzuje aj prípad Stinga, ktorému bolo treba priviezť na futbalový štadión štyri veľkokapacitné generátory energie.
Nový hokejový štadión v Bratislave má moderné vybavenie, no oproti futbalovým má nižšiu kapacitu. Problémom často býva aj hluk, na ktorý sa sťažujú ľudia bývajúci v okolí štadiónov. Duo Chemical Brothers rozhodne nie je zvyknuté začínať svoje koncerty o ôsmej hodine, ako sa im to stalo v roku 2007 v NTC aréne.
Raymond Kaňa je z agentúry Double Head Production, ktorá sa orientuje najmä na hard&heavy hudbu. Podieľal sa na koncertoch Helloween, Nightwish, Black Sabbath či Jethro Tull, ale v portfóliu má napríklad aj balkánsku etnodychovku Boban Markovič Orkestar.
Tvrdí, že naši promotéri majú dosť zviazané ruky, lebo ide o trhové záujmy oveľa väčších hráčov: „Tí kúpia niekoľko koncertov a potrebujú ich rozmiestniť. Je jedno, či Elton John a Bryan Adams v Bratislave spravia mínus, dôležité je konečné číslo po odohraní všetkých, napríklad piatich až ôsmich koncertov. Red Hot Chili Peppers či Coldplay sem nik pri zdravých zmysloch nekúpi, to by bola finančná samovražda.“
Bryan Adams. FOTO - SITA/AP
Opakovanie verzus premiéry
Na jednej strane sú hudobní fanúšikovia, ktorí frflú, že promotéri idú na istotu a že oni musia stále chodiť do okolitých krajín, keď chcú vidieť niečo nové. Na druhej stoja tí, ktorým opakovanie mien na Slovensku, pochopiteľne, neprekáža. Radi by totiž svoje idoly videli čo najčastejšie a ako ukázali plné štadióny pri Depeche Mode alebo Stingovi, je ich dosť.
S opakovaním mien nemá problém ani Michal Kaščák, ktorý na Pohode väčšinou ponúka koncertné premiéry. „Stále nevidím nič zlé na tom, že sem niekto príde znovu. Aj keby chodil každý rok.“
Agentúra Vivien, ktorá napríklad priviezla Boba Dylana, má pre ďalší návrat Leonarda Cohena svoje vysvetlenie: „Robíme si vlastné pravidelné prieskumy, čo by ľudia chceli a snažíme sa robiť koncerty pre všetky vekové kategórie. Ale sme rodinná firma, nepracujeme len na základe čísiel. Pozývame hudobníkov, ktorých majú radi naši rodičia aj my,“ vraví Katarína Gembická.
Odpovedí na otázku, prečo to vlastne tí promotéri teda robia, keď narážajú na tak veľa mantinelov je viac. Ďalšou je, že ide o aj zaujímavý biznis. Zisky nie sú horibilné, ale keby organizátori koncertov dlhodobo prerábali, už by to nerobili. A čo sa týka veľkých mien, nevzdávajú sa a berú to inak, než môže pôsobiť na prvý pohľad: „Vôbec ma nemrzí, že to nejde, lebo v skutočnosti to ide celkom dobre – aj keď v menšom, ale predsa,“ dodáva Michal Kaščák.
