Z množstva víkendových koncertov v hlavnom meste bol najzaujímavejší ten, ktorý bol v rámci akcie Electronic Beats.
Päťdesiat hudobníkov sa v sobotu rozložilo na rôznych miestach Bratislavy. Kto si vybral Woodkida v Refinery Gallery pri Slovnafte, videl jednu z najzaujímavejších postáv súčasnej scény.
Yoann Lemoine má zatiaľ za sebou iba jedno EP, ale pred sebou veľkú kariéru. Vyzerá, ako keby mal rád hiphop a hippies zároveň, no keď chytí mikrofón, hneď je jasné, že ide o veľkého speváka. Ešte nemá tridsať, ale v hlase má
všetko - farbu, techniku, emócie. Novodobý šansoniér podobné typu ako Antony Hegarty alebo Bon Iver.
Bolo to úžasné vidieť aj počuť – traja skvelí dychári (trombón, lesný roh, trúbka!) držia akordy, dvaja bubeníci nemajú tradičné súpravy a ich hranie unisono vám udiera až do žalúdka, nezvyčajnú zostavu na pódiu ešte dopĺňajú klávesák a hráč na sampler. Podobnú hudbu urobila Björk na albume Volta, občas „šamanskou“ atmosférou pripomenie aj Fever Ray. Skrátka viac strhujúca než patetická, viac uhrančivá ako monotónna a viac na veľké pódium než do klubu.
Keď sa ozvali úvodné fanfáry pesničky Iron, sála sa rozjasala ako keby šlo o hit nejakého oveľa známejšieho mena. "Are you to jump, Bratislava? Right now?" skríkol spevák a keď s kapelou predĺžil záver o roztancovanú bubenícku vložku, po ktorej zostal svietiť z plátna jeho symbol - dva prekrížené kľúče - publikum bolo definitívne jeho.
Vypredaná Refinery Gallery je ideálny kompromis – ani veľká, ani malá sála. Potrebuje ešte trochu dobudovať, ale v meste, kde miznú staré industriálne priestory svetelnou rýchlosťou, vďaka za ňu.
Woodkid prišiel v rámci medzinárodnej akcie Electronic Beats, ktorá sa (trochu nepochopiteľne) stala súčasťou lokálneho projektu Music City. Nejde o to, že jeho slogan obsahuje slovo "zadarmo", čo nebol tento prípad, ani o to, že by neprišli ľudia, lebo dali prednosť Mariánovi Vargovi s Moyzesovcami či ďalším koncertom v iných častiach mesta. V minulosti mali Electronic Beats samostatný termín a bolo to lepšie. Na druhej strane, to by asi nefungovala kyvadlovka a Refinery Gallery, ktorá je za širším centrom by možno nebola úplne plná.
Woodkid mohol hrať neskôr ako druhý v poradí a škoda, že namiesto Unkle Sounds a Friendly Fires nedorazil Amon Tobin. Pozajtra je hviezdou Electronic Beats v Grazi a na Slovensku na rozdiel od týchto dvoch mien, ktoré sa už objavili na Pohode ešte nikdy nebol. Ale to už by asi aj vstupenky nemohli byť za ľudovú cenu, ale o pár desiatok eur drahšie a sú to veci, ktoré sa rozhodujú v nemeckej centrále sponzora akcie.
Ale jediný domáci zástupca Zlokot ukázal, že je jednou našich najperspektívnejších kapiel a popretím pravidla, že keď sa dajú dokopy známe mená z rôznych projektov nezvykne to zafungovať. Gitary s elektronikou, rapovaný spev (Lyrik je naozaj jedným z technicky najlepších rapperov u nás a čoraz suverénnejším frontmanom), svojské texty. Chce to len ešte viac sa vyhrať s nápadmi a aranžmánmi pesničiek, ustrážiť si zvuk na pódiu a dotiahnuť imidž (keď je polovica kapely v socíkovských úboroch, prečo druhá nie?).
