Hip-hop je zvláštne označenie. Nik netuší, čo všetko toto slovo ešte znamená, tobôž akú hudbu obsahuje. Pre niektorých sú to chlapci, ktorí vykrádajú staré platne. Pre iných zase všetko, do čoho sa „tak nejako“ rozpráva. A pre ďalších posolstvo.
Ak by kritériom bolo to posledné, hip-hopu by dnes veľa nevznikalo. Ale napriek tomu stále jestvujú ľudia, ktorí to robia tradične a zároveň nenudia. Nenaháňajú sa za diskotékovými kolovrátkami, nevymieňajú svoju sebaúctu za vykalkulované a mizerné remixy už aj tak zbytočných kapiel. Len do bítov frázujú svoj príbeh.
Jedným z nich je trnavský . Trnava je pritom domáca anomália: mesto „bažiniakov“ má neprimerane veľký výskyt raperov, dídžejov, writerov aj ľudí, ktorí sa krútia okolo urbánnych úletov. A všetci sú tvrdohlaví, takže vznikajú zaujímavé projekty – aj plné svojského prízvuku. Taký je vlastne aj Wonderov Špinavý poet. Žiaden experiment, žiadne nadbiehanie rádiám, šaškovanie pre násťročných. Len obyčajný, banálny a poctivý hip-hop, ktorý sa dá robiť aj v roku 2012. Lebo nie každý je „kanoista, kerý hladá manželku / lebo pochopil, že plávat s prúdom je proste kúl“.
