O kreslenej Kráske premýšľal Walt Disney už v 30. rokoch, napokon vznikla až v roku 1991 ako tridsiaty celovečerný animovaný film štúdií Walta Disneyho. Do príbehu sa vnieslo veľa zmien a filmový príbeh sa prispôsobil zákonitostiam spevohry.
Film plný prvenstiev
Kráska a zviera je prvá disneyovka nakrútená podľa normálneho scenára (dovtedy stačili len storyboardy) a druhá, pri ktorej sa do animovania zapojili aj počítače. Digitálne technológie našli uplatnenie v tanečnej scéne z plesovej sály – klasicky ručne animované postavy sa nachádzajú v digitálne vytvorenom prostredí. Rozpočet bol 25 miliónov dolárov, no celosvetové tržby 377,3 milióna. Ako prvý dlhometrážne animovaný film ho nominovali na Oscara v najprestížnejšej kategórii Najlepší film.
Kráska a zviera je prvý ručne kreslený film prevedený do tretieho rozmeru. Konverzia si vyžiadala náklady necelých 10 miliónov dolárov.
Prerábka klasického kresleného filmu je komplikovanejšia ako transformácia iných snímok, ak výsledok nechce pripomínať tieňohru alebo plôškový film. Kým bábkové alebo digitálne animované filmy v obraze pracujú s tretím rozmerom a ich transformácia do 3D je logická, klasický kreslený film nenarába s úplným priestorom, ale s jeho štylizáciou – len s niekoľkými plánmi. Spolieha sa na divákovu imagináciu, na jeho spoluprácu pri dotváraní postáv i prostredí, ich hĺbky, plasticity, štruktúr.
Preto sa na transformáciu nepoužívajú postupy bežné pre hraný alebo bábkový film. A preto klasický animovaný film, ktorý je do 3D prevedený zle, môže pôsobiť menej presvedčivo a viac umelo ako originál v 2D. Je to ako meniť maľby na sochy. Socha Mony Lisy môže byť fajn, ale originálom navždy ostane obraz.
Bolo to treba?
Odborníci z Pixaru pristúpili k tretiemu rozmeru veľmi citlivo. Producent Don Hahn a stereograf Robert Neuman v spolupráci s režisérmi originálu ťažili najmä z toho, že už pôvodný film vznikal za prispenia digitálnych technológií. Sústredili sa najmä na popredie. Z obrazu vystupujú snehové vločky, dažďové kvapky a do istej miery i zúrivé vlky.
Všetko ostatné sa odohráva na niekoľkých plánoch smerom dovnútra plátna – ale tak, že výsledkom (až na zopár výnimiek) nie je pocit v priestore rozmiestnených plôch. Tretí rozmer je výraznejší v emotívnych scénach, no i tam je taký nevtieravý, že máme sklon zabúdať naň a neuvedomovať si ho. Pripomenie sa najmä v klipovej estetike pesničiek.
Príbeh, postavy, hudba i výtvarné riešenia fungujú a pôsobia aj po dvoch desaťročiach. Malí i veľkí diváci po väčšinu času sledujú milo starosvetskú disneyovku s obľúbenými hrdinami a starými známymi pesničkami, ktoré už pred rokmi do slovenčiny majstrovsky preložil Daniel Hevier.
A sledovali by ju rovnako vďačne aj bez 3D.
Autor: ⋌Miloš Ščepka
