Na zozname ortodoxnej cirkvi je štyristošesťdesiatštyri hriechov. Napriek tomu, že je ich tak veľa, rumunský režisér Cristian Mungiu našiel čosi, čo sa medzi ne nepočíta, a malo by sa. Víťaz Zlatej palmy z roku 2007 za drámu 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni sa s touto témou vrátil do Cannes - jeho film Beyond The Hills je o omyloch, ktoré vznikajú z nepochopenia lásky a ľahostajnosti.
Inšpiroval sa tragédiou z moldavského kláštora, kam jedno mladé dievča prišlo navštíviť kamarátku. Po niekoľkých týždňoch ho našli mŕtve, jeho smrť zrejme spôsobilo vyháňanie diabla. Cirkev rýchlo odvolala vedúceho kláštora, od prípadu sa dištancovala, ale rumunské médiá aj tak písali rôzne senzačné správy.
Posadnutá diablom?
Mingiuovi sa zdalo, že žiadna z nich neopisovala udalosti dostatočne, napokon, jeho hľadanie vinníka ani nezaujímalo. „Neviem, kto bol v tomto prípade ten zlý a môj názor ani nie je dôležitý,“ hovorí. „Keďže sa však prípad skončil smrťou, niekto zlý byť musel. Za zmysluplné som teda považoval opísať aj drobné, každodenné udalosti, aby sa z môjho filmu dalo pochopiť, v akom svete ľudia z kláštora žijú, ako boli vychovaní a vzdelávaní.“
Mŕtve dievča hľadalo v kláštore svoju najlepšiu kamarátku, spriaznenú dušu zo sirotinca a zároveň milenku. Našlo ju však zmenenú, oddanú už len Bohu, a to ho trýznilo a zmietalo.
Pre mníšky z filmu Beyond The Hills boli veci viac-menej jasné: dievča je posadnutné diablom. A snažili sa mu pomôcť tak, ako sa to naučili.
Mungiu hromadí detail za detailom, príbeh rozvíja veľmi pomaly, opatrne, s porozumením a zároveň nekompromisne. Málokto v tom zostáva nevinne. „V tomto filme sa prejavuje viac poverčivosť ako náboženstvo,“ hovorí. „Vždy ma zaujímalo, akú váhu prikladajú veriaci rešpektovaniu pravidiel a zákazov. Robia to, čo majú naučené, kým duch kresťanstva im často uniká.“
Predsudky
Jeho súťažný film získal veľmi dobré hodnotenia a v Rumunsku by mohli byť radi, akého bystrého a talentovaného filmára majú. Zrejme aj sú, ale aj tak sa už stretol aj s neporozumením. „Ľudia mali na film názor skôr, ako ho videli. Stačilo im to, čo im o ňom povedal niekto iný. To nie je dobre,“ hovorí. „Nechcel som hovoriť, že takto vyzerá celá ortodoxná cirkev, celá rumunská spoločnosť. Žiadny film nemá kapacitu hovoriť za celok. Tento film bude mať zmysel, keď sa aspoň ľudia zamyslia nad tým, čo denne robia a uvedomia si, že ich činy majú svoje dôsledky. Aj tie, čo sa robia z lásky.“
