BRATISLAVA. Veľká beštia, paroháč či falošná korytnačka. Nové živočíšne druhy ľuďom neukazuje zoo, ale paradoxne ožívajú v bratislavskom kostole Klarisky, ktorý dnes funguje ako výstavná a koncertná sieň. Mnohé na vás ceria veľké zuby, no neuhryznú, bráni im sklo terária.
„Ak v dôsledku ekologickej katastrofy vymierajú ročne desiatky živočíšnych druhov, potom je na imaginácii, aby ich nahradila novými,“ približuje zrod bizarných živočíchov ich tvorca – filmár, bábkar, výtvarník a najmä český surrealista Jan Švankmajer.
Pri pohľade do vnútra ich akvárií, získame nádej, že všetky živé tvory ani v dôsledku katastrof nevyhynú. Mnohé Švankmajerove tvory stihli totiž naklásť vajíčka, viaceré sa spájajú, ako svoje paže dokázali rozhýbať dokonca aj kuchynské pokrievky či mlynčeky.
Žltnúce pomôcky z kabinetov
Pancier korytnačky, pichliače ježka, rôzne lastúry, parohy, krídla, lebky či trupy jašterov. Akoby všetky vypchané zvieratá, ktoré roky „žltli“ v kabinetoch, ožili a spojili sa.
Sám Švankmajer o svojich objektoch vraví, že sú to beštie, ktoré akoby ušli zo školského kabinetu alebo z manieristickej kunstkomory.
Výstava jeho zvieracích skonštruovaných objektov a prírodovedných leptov je nazvaná trefne Kabinet Jana Švankmajera. Na Slovensku otvára dvere prvýkrát.
Zvierací kabinet začal pritom Švankmajer zostavovať v 70. rokoch minulého storočia. Priznáva, že mal ambíciu vytvoriť niekoľkozväzkovú encyklopédiu.
Lexikón alternatívneho sveta
„Spolu s týmito takzvanými prírodopisnými objektmi som začal lepiť aj podobné koláže. Snažil som sa vytvoriť akúsi encyklopédiu alternatívneho sveta,“ hovorí umelec. „Táto encyklopédia, ktorú som nazval Švank-meyers Bilderlexikon, mala okrem zoológie zahŕňať aj techniku, architektúru, antropológiu či kartografiu. Čoskoro som však zistil, že to je práca na celý život.“
Umelec dodáva, že by ju musel doplniť o vhodný komentár a vydať knižne v niekoľkých rozsiahlych zväzkoch. „Preto celý tento projekt ostal len torzom, ku ktorému sa občas vraciam. Ako akýsi kompromis som vybral aj desať koláži zo zoológie a vytvoril som ich v klasickej technike leptu, vznikol tak cyklus grafík Prírodopis“.
Zberateľstvo a ejakulácia
Farebné lepty plné kostier, nových tvorov a anatómie doplňujú kabinet v kostole. Diela roky zhromažďoval slovenský zberateľ umenia Ivan Melicherčík.
V rozhovoroch s publicistom Petrom Uličným, ktoré teraz vydalo knižne Artforum, hovorí, že keď uvidela kolegyňa jeho ženy Švankmajerove beštie, radila jej, aby sa radšej rozviedli.
Bez zbierky by však výstava z kabinetu nebola. V Klariskách ju Melicherčík zorganizoval v spolupráci s Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom. Známy zberateľ približuje aj postoj Švankmajera k jeho záľube.
„Nepovažuje zberateľstvo za chorobu, ale za pud. Úplne prirodzený pud, akým je trebárs pohlavný pud. Je to slasť skoro rovnakej povahy. Okamih získania ďalšej trofeje do zbierky stotožňuje dokonca s pocitom ejakulácie.“
Trofeje Melicherčíka dotvára aj samotný výstavný priestor Klarisiek. Zvery odpočívajú v sklenených teráriách neďaleko sochy ukrižovaného Krista či pod dvomi mramorovými anjelmi.
Započúvajte sa do ich dialógu. Surrealistické stretnutie v Klariskách môžete prežiť do 9. júna.
Vojdite do Kabinetu Jana Švankmajera v bratislavskom kostole Klarisky
Fantastický svet je reálny
Filmári ho berú ako výtvarníka, ktorý fušuje do filmu. Výtvarníci ho zas považujú za filmára. Isté je, že český surrealista JAN ŠVANKMAJER, je v zahraničí známejší než doma. Na Slovensku svoj kabinet vystavuje prvýkrát.
Váš kabinet ste už ukázali vo Viedni, niektorí vás v nich označili za českého Maxa Ernsta. Cítite sa surrealistom?
„Od roku 1970 sa zúčastňujem na aktivitách Surrealistickej skupiny. V 70. a 80. rokoch musela skupina pracovať v ateliérovej izolácii, vydala aj samizdatové zborníky – Otvorená hra, Opak zrcadla. V nich dokumentovala svoju činnosť. Urobili sme aj niekoľko ateliérových výstav a spolupracovala so surrealistickými skupinami v zahraničí, predovšetkým s francúzskou skupinou, publikovala v ich časopisoch a zborníkoch.“
Žijete „surreálny“ život?
„Skupina funguje dodnes, každý štvrtok sa stretáva v kaviarni na Montmarti v Prahe.“
Je zjavný váš záujem o zoológiu či prírodovedu. Študovali ste aj teóriu, radili ste sa pri vytváraní nových živočíšnych druhov s odborníkmi?
„Nie, nie ide o čistú mystifikáciu.“
Beštie z kabinetu ale naozaj ožívajú, vo vašich filmoch. Nie?
„Áno v roku 1967 bol to film Historia Naturae, ktorý som už v úvode venoval cisárovi Rudolfovi II., teda jeho „kunstkomore“ a „wunderkabinetu. Moje monštrá boli ale samozrejme najvýraznejšie vo filme Něco z Alenky. V rámci výstavy sa bude aj Historia Naturae premietať.“
Váš posledný film je Přežít svůj život je o mužovi, ktorý žije akýsi dvojaký život. Nedelí sa aj váš svet medzi reálny a fantastický?
„Nedelím svet na svet reálny a na svet fantastický. No André Breton napísal, že na fantastickom je najfantastickejšie to, že je to reálne. Sen a realitu označil ako spojené nádoby.“
Po filme Přežít svůj život pripravujete Hmyz. Kedy by mohla byť premiéra?
„Zháňame peniaze. Scenár je už napísaný. Bude to silno mizantropický film.“
Pôjde o čiernu komédiu inšpirovanú Čapkom?
„Bude to skôr Kafka, ako bratia Čapkovci.“
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
