Festival Nová dráma/New drama sa mohol tento rok premenovať aj na festival Jany Oľhovej.
Cez víkend sa v Bratislave skončil týždňový festival Nová dráma 2012. V troch produkciách, ktoré mohli diváci vidieť, stvárnila výraznú postavu, niekde dokonca aj dve za predstavenie Jana Oľhová. Vzhľadom na jej talent sa to nedá nazvať zhodou okolností.
Nová dráma
Kto sú víťazi
Grand Prix:
Blaho Uhlár - Pokus (V hľadaní spirituality). Divadlo S.T.O.K.A.Zvláštna cena poroty: Jana Oľhová - za pozoruhodný a rôznorodý herecký výkon
Cena študentskej poroty: Dorota Maslowska - Dvaja úbohí Rumuni hovoriaci po poľsky. Divadlo Andreja Bagara Nitra
Cena bratislavského diváka: Andrej Kalinka, Ivan Martinka - Epos. Bábkové divadlo Žilina
Ceny súťaže Dráma
1. Gabriela Alexová - Lúzri 2. Laco Remeň - Urob to sám 3. Anica Jenski: Neseš jí dítě
Rôzne prístupy
Obdivuhodný je už geografický záber jej pôsobenia – od Banskej Bystrice až po Bratislavu. Nešlo o úlohy vytvárané cez kopírku, ale charaktery v celej škále výrazov, až sa nedalo rozhodnúť, ktorá jej sadla lepšie. „Každá vyžadovala úplne iný prístup,“ vysvetlila Oľhová.
V hre Martina Čičváka Kukura, ktorú pred rokom uviedlo divadlo Aréna, si jej Ona dáva na čas. Šéf divadla aj režisér tŕpnu polovicu predstavenia, či očakávaná hviezda vôbec ponúkanú rolu zoberie. Keď konečne dorazí s čiernymi okuliarmi a vyhranenými názormi, niet už na scéne miesto pre nikoho iného.
„Ide o bernhardovský text s častým opakovaním viet a postupným pridávaním nových slov. Mala som navyše zrkadliť niektoré slovenské herečky, čo je vždy háklivá téma,“ opisuje. „Keď má človek talent, musí robiť všetko,“ hovorí jej postava.
Sama vie najlepšie, čo by sa malo v divadlách hrať, túži prepisovať ešte aj antické hry. Na konci tejto produkcie sa vracia na scénu v dedinských šatách ako mŕtva matka. „Ďurko, nepi!“ karhá láskavo svojho syna, ktorého už predstavuje len zvráskavená bábka.
Reality snov
Na druhý festivalový deň vyšla na scénu Arény v striedmom kostýme prezidentovej poradkyne a autorky jeho prejavov. V inscenácii hry Davida Mameta November o posledných dňoch mandátu neobľúbeného amerického prezidenta hrá chladnú profesionálku i romantičku, ktorá sa chce domôcť práva zosobášiť sa s inou ženou, s ktorou si práve adoptovali dieťa. „Mametov text je vtipný, hoci tento typ intelektuálneho humoru nie je taký blízky slovenskému divákovi. Prvý raz som si zahrala inak sexuálne orientovanú ženu, čo bolo tiež vtipné,“ dodáva.
Ešte v ten istý večer musela zvládnuť ďalšiu veľkú postavu. V hre Jany Juráňovej Reality snov hrá starnúcu matku, ktorá sa dožaduje spoločnosti svojich dcér, ale predovšetkým informácií o živote. „Nič mi nepoviete,“ sťažuje sa. Keď sa však súkromné životy jej dcér začnú v zmenenej realite objavovať pred jej očami, veľmi šťastnou ju to neurobí. Čo urobila zle, nemodlila sa dosť? Z každej drobnej repliky cítime nadhľad, hereckú bravúru.
FOTO - JOZEF ŠAMAJ
„V tejto postave som sa snažila zahrať svoju vlastnú matku,“ vysvetľuje herečka. Jana Oľhová v týchto dňoch skúša na domácej martinskej scéne dramatizáciu spomienok Jana Roznera Sedem dní do pohrebu. Cena festivalovej poroty ju potešila. „Azda je to dôkaz, že nehrám všetko rovnako,“ dodáva.
Záver festivalu patril hosťujúcej inscenácii Naša trieda z Teatra Na Woli vo Varšave, za ktorú slovenský režisér Ondrej Spišák získal prestížnu varšavskú cenu Felix. Téma vychádza zo skutočných udalostí v istej dedine, kde počas nemeckej okupácie Poliaci za živa upálili židovské obyvateľstvo. Príbeh nemôže vyvolať nič iné ako zhrozenie a otázky. Jednoduchá réžia sa spoľahla na hodnoverné herectvo a šokujúci príbeh dorozprávala do trpkého konca.
