Od ulíc New Yorku cez odovzdávanie Oscarov v Hollywoode až po bulvár v Cannes. Tam všade sa objavil smiešny bradatý severoafrický generál so svojou vernou ťavou a dlhonohou sexi ochrankou. Sacha Baron Cohen využil každú možnosť spropagovať film Diktátor.
Gagy bratov Marxovcov
Cohenov štvrtý celovečerný film je po pseudodokumentoch Borat a Brüno opäť s príbehom v tradičnom zmysle: fikcia o severoafrickom diktátorovi, ktorý sa vinou sprisahania ocitne stratený, bezmenný a chudobný v New Yorku. Je schopný spraviť čokoľvek, len by zachránil svoju krajinu pred smrteľným nebezpečenstvom, ktoré jej hrozí a volá sa demokracia.
Zápletka slúži na rozohranie komických skečov, z ktorých mnohé už majú poriadne fúzy, no Cohen je dobrý komik a v jeho podaní akceptujeme i gagy vypožičané z filmov bratov Marxovcov. Samozrejme, nebol by to Cohen, ak by pri tom nepoužíval hyperbolizáciu, nadnesenosť, nevkus, masky a kostýmy, krásne ženy a škaredé slová.
Ako sa menili ideály
Príbeh je prostý a netají inšpiráciu Chaplinom. Jeho Diktátorom (1940) v zápletke s dvojníkom, ale aj Svetlami veľkomesta (1931), odkiaľ je motív hrdinovej lásky. Posuny a odlišnosti oproti Chaplinovým predlohám tvoria tiež výpoveď. Výpoveď o tom, ako sa zmenil náš svet, naša civilizácia, kultúra – skrátka ako sme sa zmenili my sami.
Chaplinovi hrdinovia boli malí obyčajní ľudkovia uvrhnutí medzi mlynské kamene veľkých dejín (zlatá horúčka, kríza, vojna). Komika a vtip sa zakladali na tom, že aj pri svojej malosti, naivnosti a slabosti sa všemožne usilovali zachovávať si dôstojnosť, správať sa ušľachtilo, s ideálmi a schopnosťou rozlišovať dobro od zla.
Vztýčený prostredník
Cohenovi hrdinovia – londýnsky raper Ali G, kazašský novinár Borat, rakúsky módny kritik Brüno i diktátor Aladin v sebe nemajú štipku dôstojnosti (čím sa nelíšia od svojho okolia), sú sebeckí, malicherní, podlí a neveria v existenciu dobra, presnejšie: je im ľahostajné.
Pretože od Chaplinových čias sa stihli skompromitovať, sprofanovať či ináč znemožniť všetky hodnoty, autority aj ideály. Svet je chaotický, život nepredvídateľný, budúcnosť pochmúrna a len máločo má väčšiu cenu ako momentálny pôžitok. A tak Cohen súčasnému svetu, životu, nám i sebe samému len vzdorovito ukazuje vztýčený prostredník.
Môže to síce vyzerať tak, že sa posmieva každému a všetkému, no v skutočnosti len zobrazuje nie to, akí by sme mali byť, ale akí naozaj sme. Drzo, bezbožne, politicky nekorektne, sarkasticky, útočne, nevkusne, zábavne, výstižne a pravdivo.
