Tento film nie je o Beat Generation, je o tom, čo jej predchádzalo. Je o konci jedného sna, hovorí režisér Walter Salles.
Jack Kerouac potreboval iba tridsaťšesť metrov zrolovaného papiera a sedem týždňov, aby napísal knihu Na ceste. A možno práve preto, aký zázrak sa vtedy stal, trvalo niekoľko desaťročí, kým sa ju niekto odvážil zadaptovať. Rovnomenný film mal premiéru na festivale v Cannes, nakrútil ho brazílsky režisér Walter Salles.
Tretí režisér
Filmové práva kúpil už v 70. rokoch Francis Ford Coppola. Projekt najprv ponúkol Jeanovi-Lucovi Godardovi, neskôr Gusovi Van Santovi. Obaja sa vyvliekli. Ešte pred siedmimi rokmi sa stále nevedelo, kto by sa mohol vžiť do sveta skupiny mladých ľudí, ktorí mali pocit, že im ich konzervatívna krajina upiera právo na slobodu, a tak ju hľadali na ceste z New Yorku do San Francisca. Až v roku 2004 urobil Walter Salles „chybu“ – nakrútil roadmovie Motocyklové zápisky. A potom Francis Coppola a jeho syn chceli, aby toľko očakávaný film nakrútil práve on.
„Na ceste nie je film o Beat Generation, je to film o tom, čo jej predchádzalo,“ povedal v Cannes Salles. „V Motocyklových zápiskoch ukazujem tú chvíľu, keď sa Che Guevara po ceste Južnou Amerikou politicky a sociálne prebudil. Film Na ceste je podobný prípad. Jeho hrdinovia len dospievajú a prechádzajú klasickým procesom: čím viac sa vzďaľujú od miesta, z ktorého vyštartovali, tým viac si uvedomujú, kým sú a kým by chceli byť. A čím viac sa blížia k cieľu, tým viac zo seba súčasne strácajú.“
Jedna cesta, svet aj sen
Kerouac písal o sebe (v knihe sa volá Sal Paradise) a o Nealovi Cassadym (v knihe Dean Moriarty), miešal pritom skutočné zážitky s predstavami. Dnes ešte žije niekoľko ich súčasníkov, Salles stretol Nealovho syna, jeho manželku aj Lawrencea Ferlinghettiho. „Z rozhovorov som sa dozvedel veci, ktoré som mohol dodať filmu a pokúsiť sa tak o niečo akoby spoza románu,“ hovorí Salles.
Bude to možno nespravodlivé voči jeho peknému filmu, ale túto premiéru budú sprevádzať úvahy, či má zmysel takéto literárne diela adaptovať. Je zrejme nemožné, aby teraz vzduchom preletelo čosi podobné, ako keď Kerouacova kniha vyšla prvýkrát. Ani Sallesov film nie je novým zázrakom, je len spomienkou naň.
„To, čo sme nakrútili, vidím ako príbeh o konci jednej cesty, jedného sveta, jedného sna. Je to aj príbeh o tom, ako vďaka tomu vznikala kniha Na ceste – a je to aj smutný príbeh o konci priateľstva,“ hovorí Walter Salles.
Napriek tomu si trúfol povedať, že Na ceste je zároveň krásny film: „Myslím na Deana Moriartyho, myslím na Deana Moriartyho, píše na konci Kerouac. Jeho priateľstvo s Cassadym sa síce skončilo, ale táto ozvena jeho mena znamená, že tak celkom nezmizlo. Zvečnil ho v knihe - a ja som aj na cestách počas nakrúcania videl, ako ju ešte stále niekto číta."
