Režisér David Cronenberg sfilmoval prorocký román Cosmopolis.
Don DeLillo sa vraj cítil klaustrofobicky, keď písal román Cosmopolis. Prirodzene, jeho hrdina, miliardár Eric Packer prežil celý svoj život za jeden deň a celý ten deň strávil v limuzíne. Nepotreboval vychádzať von, všetky správy zo sveta dostával cez moderné počítače, o udalostiach vedel dokonca skôr, ako sa stali. Dopredu videl aj svoju smrť a ktovie, možno aj koniec sveta.
Keďže fóbie, choroby a rôzne deviácie sú blízke kanadskému režisérovi Davidovi Cronenbergovi, diváci v Cannes včera uvideli DeLillov román už aj sfilmovaný. Na záver festivalu vstúpil Cosmopolis do hlavnej súťaže.
„Príliš som neveril, že by sa môj román dal sfilmovať, sústrediť všetku akciu do uzavretého priestoru je veľmi nekinematografické. Ale zrazu som uvidel film, v ktorom je scén s limuzínou ešte viac ako v knihe, a predsa funguje. To môže dokázať len Cronenberg,“ povedal na stretnutí s novinármi DeLillo.
Začnime a uvidíme
Napísať scenár trvalo Cronenbergovi šesť dní. „To je zatiaľ môj rekord,“ hovorí. „Najprv som tri dni prepisoval všetky dialógy a pýtal som sa sám seba: Je to film? Zdalo sa mi, že áno, a zvyšné tri dni som už len domýšľal scény. Šlo to ľahko, román je fantastický a dialógy perfektné.“
Eric Packer je z New Yorku a v ten deň z románu si sadol do limuzíny, aby sa po 47. ulici dostal k holičovi. Cesta sa spomaľuje, lebo do Manhattanu prišiel americký prezident a demonštranti blokujú premávku. Protestujú proti rozdeleniu peňazí a moci, finanční špekulanti a miliardári im vlastne prekážajú viac ako politici. Packer však nevyzerá, že by ho to trápilo. Do svojej limuzíny púšťa každého, kto sa s ním potrebuje stretnúť, a vedie s nimi filozofické debaty, viac-menej surrealistické. Prítomná realita ho nezaujíma, on už predsa vidí budúcnosť.
Magicky rýchlo napísaný scenár robil trochu problémy Robertovi Pattinsonovi v hlavnej úlohe. „Vyzeral ako báseň,“ hovorí. „Čím viac som ho čítal, tým menej som si vedel predstaviť, kam ma dovedie. Dva týždne pred nakrúcaním som len sedel v hoteli a bál som sa. David mi na to povedal: Veď začnime nakrúcať a uvidíme, čo sa stane.“
Apokalypsa vo vzduchu
Izolovaný, klaustrofobický priestor limuzíny Cronenbergovi poslúžil, jeho film má zvláštnu, snovú atmosféru. Nič konkrétne ešte vo vzduchu nie je, a predsa už sa ohlasuje apokalypsa.
Román Cosmopolis napísal DeLillo v roku 2003. Kým on zmeny na burze len predpokladal, Cronenberg filmovú verziu nakrúcal v čase, keď v New Yorku vzniklo hnutie Occupy Wall Street a mnohé veci sa zdali ešte horšie. „Aj tak by som nepovedal, že niet nádeje alebo cesty von,“ hovorí Cronenberg. „Umenie je nádej. Tento film je nádej. Bolo veľmi ťažké ho nakrútiť, a predsa vznikol. To znamená, že ešte cítime výzvy a prijímame ich.“
Roberta Pattinsona sa pred premiérou v Cannes pýtali, o čom ten film je. Žeby o konci sveta? „Odpovedal som im, že neviem,“ hovorí Pattinson. „Ale o konci sveta asi nie je. Že sa jeden svet zrúti, nemusí byť nevyhnutne nihilistický koncept. Možno sa tým naštartuje nejaký nový.“
