Ani technicky nevydarená projekcia nepokazila divákom dojem z filmu Mud. Matthew McConaughey v ňom hrá muža, ktorý zachraňuje posledné romantické predstavy dospievajúceho chlapca.
Publikum v Cannes zvykne veľmi kruto reagovať na omyly a bez zľutovania ich vypíska. Tento rok sa to stalo v posledný deň súťaže, keď sa premietal Mud, americký film režiséra Jeffa Nicholsa. V polovici projekcie prechádzali cez plátno zelené pruhy a potom sa dve rozličné scény objavili v dvojexpozícii. Prekrývali sa obrazom aj zvukom. Technický omyl netrval dlho, ale prišiel v nevhodnej chvíli - diváci boli práve pohrúžení do príbehu o láske.
Totálne iracionálne
Jeff Nichols nakrútil svoj film na juhu Spojených štátov, v divokej prírode na rieke Mississippi. Štrnásťročný Ellis v ňom práve prechádza obdobím citového prebúdzania a zisťuje, aké je to všetko zradné a nepredvídateľné. Nikde okolo neho žiadny vzťah poriadne nefunguje, romantickú podobu lásky vidí len u Muda, tajomného muža, ukrytého pred políciou na jednom ostrove.
„Ellis by rád pomohol Mudovi pri úteku, ale to nie je podstatná téma tohto filmu,“ hovorí Nichols. „Dôležitá je láska. Ellis pozoruje, ako lásku prežíva jeho okolie, rodičia, strýko a zúfalo hľadá aspoň jeden príklad, kde by vzťah nebol rozbitý.“
Úlohu Ellisa dostal Tye Sheridan, ktorý už vlani prekvapil v Malickovom Strome života (Nichols má okrem westernu Butch Cassidy a Sundance Kid najradšej Malickove filmy). Dospelé hviezdy zastupujú Sam Shepard a v úlohe Muda Matthew McConaughey.
„Prvé zamilovanie býva totálne iracionálne a keďže pri ňom človek nemá žiadne skúsenosti, môže to byť veľmi bolestivý zážitok,“ hovorí o filme McConaughey. „Mud predstavuje muža, ktorý akoby nevyrástol, lietal v oblakoch a stále videl vzťahy idealisticky. V skutočnosti už aj on zostúpil na zem a mal zlomené srdce - len chcel ukázať Ellisovi, že napriek tomu treba v lásku veriť.“
Šťastne ženatý
Jeff Nichols má tridsaťtri rokov, zatiaľ odmieta nakrúcať na digitál, lebo krásu vidí v tridsaťpäťmilimetrovom filme, a zrejme stále verí aj v starú tradíciu happy endov. Šťastný koniec je prekvapivým a aj dosť zvláštnym vyústením tejto vnútornej drámy o prvej veľkej dezilúzii. „Bolo by chybou, keby som sa rozhodol pre smutný koniec,“ hovorí Nichols. „Ani moje predchádzajúce filmy (Shotgun Stories a Take shelter, pozn. red.) sa nekončili dešperátne. Ja som šťastne ženatý, mám rád svoju ženu a verím, že láska bude vždy existovať.“
Jeho teóriu pravdepodobne zdieľalo aj publikum v Cannes. Hoci projekcia filmu Mud bola asi technicky najnevydarenejšia, na jej konci bolo počuť jeden z najväčších potleskov festivalu.
