Režisér Michael Haneke sa stal dvojnásobným víťazom festivalu v Cannes.
CANNES. Rakúsky režisér Michael Haneke získal hlavnú cenu Zlatá palma na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes s filmom Amour (Láska) o starších manželoch, ktorí sa zmierujú s neodvratnou, no nemenej tragickou cestou k smrti.
Haneke (70) sa tak pripojil k elitnej skupine viacnásobných víťazov a držiteľov prestížnej Zlatej palmy na najväčšom filmovom festivale na svete. Tp prvú získal za snímku Biela stuha z roku 2009 a ešte má aj Veľkú cenu poroty za Pianistku (2001).
Jednoducho o láske
Budete trpieť, odkázala divákom Isabelle Huppertová, ktorá hrá v novinke Michaela Hanekeho Amour. Film je aj veľkým návratom ďalšieho slávneho herca Jeana-Louisa Trintignanta.
„Tridsaťroční režiséri nakrúcajú filmy o začínajúcej láske. Ja mám sedemdesiat, takže musím nakrúcať o jej konci,“ hovorí rakúsky režisér Michael Haneke.
Na festivale v Cannes súťaží s filmom Amour (Láska), hrajú v ňom staré francúzske hviezdy Emmanuelle Riva a Jean-Louis Trintignant. Staré sú teda aj ich postavy. Anne a Georges, umelecké duše, ktorým do pekného dôchodku vo veľkom parížskom byte zasiahne choroba. Anne dostane mozgovú príhodu a Georges sa o ňu stará – kým vládze.
„Nikdy som sa nesnažil vo svojich filmoch nič ukazovať,“ povedal Michael Haneke a chcel tým vylúčiť predstavy, že ho k nakrúcaniu priviedla túžba zviditeľniť neviditeľnú a tichú menšinu a priniesť nejaký sociálny odkaz. Amour je film o ľuďoch, ktorí uvoľňujú cestu druhým a trpia pri tom. Nakrútil ho preto, lebo sa ho to týka. „V istom veku sme nutne konfrontovaní s utrpením človeka, ktorého máme radi a kto odchádza z nášho života,“ hovorí.
Na festivale v Cannes už Michael Haneke dvakrát získal Zlatú palmu, v roku 2001 za Pianistku, v roku 2009 za Bielu stuhu. Popri tom sa okolo neho vytvorila aura režiséra, ktorý je expertom na témy násilia a novinári sa boja, či jeho herci pri nakrúcaní netrpia. „Nebojte sa, netrpíme,“ povedala v Cannes Isabelle Huppertová. „Trpia iba diváci, keď sa na jeho filmy pozerajú.“
Vo filme Amour hrá Anninu dcéru, ktorá síce novou situáciou trpí, ale starosti s opatrovaním príliš nezdieľala. „Nie je to krutá postava, kruté je, že takto veci sú. Mladí a starí žijú dvomi rýchlosťami a nevedia sa pochopiť. Život, žiaľ, ide proti smrti a smrť proti životu“.
Amour zároveň znamená veľký návrat Jeana-Louisa Trintignanta k filmu. Má už osemdesiatdva rokov a teraz sa vraj prvý raz stalo, že sa vo filme sám sebe páči. „Horšie dopadol holub, ktorého som v jednej scéne naháňal po izbe,“ hovorí. „Michaelovi sa stále nepáčilo, ako a kade sa pohybuje, trvalo dva dni, kým spravil to, čo si predstavoval. Aj sme ich museli použiť dvoch, lebo jeden sa z toho zosypal.“
Narážal tým na typickú črtu režiséra. Haneke je náročný na presnosť a citlivý na každú faloš. To sú potom aj najsilnejšie stránky jeho filmov, ktoré nepotrebujú sentimentálnosť v príbehu, ani štylizáciu vo forme. Napríklad Amour označil za „jednoduchý film“ a publikum v Cannes to ocenilo.
