Láska rakúskeho režiséra Michaela Hanekeho je nežný aj krutý film. Nerozdelil ani kritiku ani hlavnú porotu. Patrí mu Zlatá palma.
Majú osemdesiat rokov a sú spolu šťastní. Stále majú pekné tváre, obývajú veľký parížsky byt, diskutujú pri raňajkách aj pri večeri, počúvajú hudbu a chodia na koncerty. Ale aká veľká je ich láska, môžu otestovať až vtedy, keď ona dostane mozgovú porážku a on sa o ňu bude musieť starať.
- Zlatá palma
Láska, réžia Michael Haneke - Grand prix
Reality, réžia Matteo Garrone - Prix du jury
Angel´s Share, réžia Ken Loach - Najlepšia réžia
Carlos Reygadas za Post tenebras lux - Najlepší scenár
Cristian Mungiu za Beyond The Hills - Najlepší herec
TMads Mikkelsen za Lov - Najlepšie herečky
Cristina Flutur a Cosmina Stratan za Beyond The Hills
S takýmito hrdinami nakrútil rakúsky režisér Michael Haneke film Láska, zvíťazil s ním na festivale v Cannes a venoval ho manželke. „S takýmito situáciami sme sa už v rodine stretli, preto sme si s manželkou dali sľub, že sa neopustíme, keby sa nám to raz stalo tiež a že sa neopustíme, aj keby to malo byť kruté,“ povedal Haneke.
Jeho film je obrazom takého sľubu a domýšľa jeho dôsledky. Je v ňom nežný romantizmus aj krutá, neprikrášlená dráma. Haneke v Cannes niektorých prekvapil intímnosťou a subtilitou témy, pretože už roky sa o ňom šíri fáma, že je špecialistom na násilie. Rozhodne však nikoho nemohol prekvapiť záverom filmu, ktorý je ako vždy – otvorený rôznym interpretáciám. Na tlačovej konferencii dostal dokonca aj priamu otázku: Čo sa stalo s vaším hrdinom? A on odpovedal: „To, samozrejme, nikdy nepoviem. Myslíte si, že odišiel s holubom, ktorý mu vletel do izby? Nech sa páči.“
Jedna cena je dosť
Zlatá palma za Lásku je už Hanekeho druhá. Pred tromi rokmi ju dostal za film Biela stuha a v roku 2001 bol k víťazstvu tiež veľmi blízko. Jeho dráma Pianistka nakoniec získala len Grand Prix, palmu mu vtedy vyfúkol taliansky režisér Nanni Moretti s výborným filmom Synova izba.
Tento rok bol Moretti predsedom poroty a bolo by ľahké povedať, že chcel Hanekemu víťazstvo vrátiť. Láska však zrejme nepotrebovala pri hodnotení poroty žiadnu špeciálnu ochranu, počas celej súťaže bola favoritom novinárov, nijaký iný film nemal také jednoznačné prijatie.
Ocenenie by pokojne mohli dostať aj Emmanuelle Riva a Jean- Louis Trintignant v hlavných úlohách, no Moretti pripomenul, že Zlatá palma nie je zlúčiteľná s ocenením v iných kategóriách. Pravidlá festivalu určujú, že ceny treba rozdeliť medzi viaceré filmy.
Toto pravidlo sa mohlo dotknúť aj dánskeho filmu Lov. Madsovi Mikkelsenovi (na snímke) patrí neodškriepiteľne cena pre najlepšieho herca, ktorý hrá muža neprávom obvineného z pedofílie. „V tomto filme je neustále napätie, a to nielen vďaka herectvu, ale aj réžii,“ povedal Nanni Moretti, čo môže znamenať, že porota zvažovala aj cenu pre režiséra Thomasa Vinterberga.
Iritovaní aj unesení
Za najlepšieho režiséra nakoniec vyhlásila Mexičana Carlosa Reygadasa, čo bolo prijaté s prekvapením až nepochopením. Reygadas vo filme Post Tenebras Lux rozpráva o náraze bohatej a chudobnej spoločenskej vrstvy, ktoré sú nútené vedľa seba žiť – a robí to so zmyslom pre experiment. V štruktúre príbehu aj v rozdvojenom obraze. „Boli v porote takí, čo tento film obdivovali, a boli takí, ktorí sa doň nedostali a neprijali ho,“ povedal Nanni Moretti. „Pri žiadnej cene sme sa nerozhodli jednoznačne a boli aj filmy, ktoré nás veľmi rozdelili.“
Za veľkého porazeného možno považovať francúzskeho režiséra Leosa Caraxa. On do Cannes prišiel s filmom o mužovi, ktorý prežil kopu iných životov ako herec, ale nikdy nie ten svoj. Publikum iritoval, nadchýnal aj unášal a mnohí mu predpovedali víťazstvo. Ale bol to práve jeden z tých filmov, na ktorom sa porota nezhodla. Nakoniec sa stalo, že ďalšie dve hlavné ceny dostali filmy, ktoré mali vysoké hodnotenie, ale málokto ich považoval za favoritov. Grand Prix má taliansky režisér Matteo Garrone za Reality a Prix du jury Ken Loach za Angel ’s Share (na snímke).
Ako byť šťastný
Loachovmu filmu sa nedá uprieť, že najviac potešil a rozosmial publikum. Vyplynulo z neho, že ani nezamestnaní a najchudobnejší nikdy nie sú bez šance, zachrániť ich môže napríklad aj whisky. Na jeho odkaz tak trochu nadviazal pri vyhlasovaní výsledkov JeanLouis Trintignant. Keď už sa všetci zberali oslavovať, zdržal ich krátkou básňou Jacqua Préverta: „A čo keby sme sa pokúsili byť šťastní? Hoci len preto, aby sme šli príkladom druhým?“
Ocenené filmy Láska, Lov a Post tenebras Lux budú v našich kinách, informovala distribučná spoločnosť ASFK.
Ocenení v Cannes
Cristina Flutur, Cosmina Stratan
Cena pre najlepšie herečky za film Beyond the Hills
Mladé rumunské herečky sú výborné v dráme o tragédii v ortodoxnom kostole, nakrútenej podľa skutočnej udalosti. Cristian Mungiu zároveň získal cenu za najlepší scenár, hoci viac by si ju zaslúžil za réžiu. Drámu vybudoval opatrne a pomaly, ale sľúbil, že dvaapolhodinový film skráti.
Mads Mikkelsen
Cena pre najlepšieho herca za film Lov
„Mads Mikkelsen hrá neuveriteľne subtílne,“ vysvetľoval rozhodnutie poroty škótsky herec Ewan McGregor. Mikkelsen hrá vo filme Thomasa Vinterberga Lov muža obvineného z pedofílie. Nevnímate herca, vidíte len filmovú postavu, až potom si uvedomíte, že to bolo skvelé herectvo.
Carlos Reygadas
Cena pre najlepšieho režiséra za film Post Tenebras Lux
Snáď môžeme prezradiť drobnosť zo záveru filmu: jeden muž si v ňom vytrhne hlavu. Reygadas rozdelil kritiku aj porotu, film bol chválený aj nepochopený a označený za chladný experiment. „Ak sa našiel niekto, komu sa páčil, znamená to, že nie som úplný blázon,“ povedal režisér.
(kk)
